Bez pilotov, bez výcviku, len s tabletom. Z vrtuľníka Black Hawk sa stal robot. Americká armáda ukázala, že je o krok vpred
Americké letectvo otestovalo nový autonómny Black Hawk na niekoľkých praktických testoch. Obstál na jednotku.
Na cvičení Northern Strike 25-2 v Michigane seržant Národnej gardy naplánoval a viedol autonómne misie vrtuľníka Black Hawk len s tabletom v ruke. Niekoľkohodinové školenie nepotreboval, po menej než hodine ovládal systém doslova z poľa. Znie to ako chvástanie, no výsledky majú hlboký takticky význam.
Za všetkým stojí technológia MATRIX od Sikorsky, dcérska spoločnosť Lockheed Martin. Systém premenil klasický Black Hawk na OPV, teda Optionally Piloted Vehicle. Toto označenie zachytáva vrtuľník, ktorý môže lietať s pilotom, alebo autonómne, prípadne v hybridnom režime. Počas cvičenia stroj preukázal presadenie zásob, presné padákové zhodenia, autonómne uchytenie takmer 1,5 t cisterny a dokonca simulovanú MEDEVAC evakuáciu, všetko riadené priamo vojakom.
Takto preverili schopnosti autonómneho Black Hawku
Prvou ukážkou bola misia presného padákového zásobovania. Zo vzdialenej lode na jazere Lake Huron seržant cez tablet naplánoval autonómny let Black Hawka na vzdialenosť takmer 130 km a nariadil mu dva presné padákové zhody v rôznych výškach. Stroj si poradil s navigáciou aj samotným zhadzovaním zásob bez akéhokoľvek zásahu pilota, čo demonštrovalo schopnosť systému zvládať komplexné úlohy na dlhé vzdialenosti.
Druhá úloha preverila autonómne uchytenie ťažkého nákladu. Vrtuľník sa stabilne vznášal vo vzduchu, zatiaľ čo vojaci pod ním pripevňovali kontajner s vodou známy ako Water Buffalo. Black Hawk udržiaval pozíciu s presnosťou, akú by pri manuálnom ovládaní zvládol len skúsený pilot. Výsledkom je schopnosť bezpečne vykonávať zložité zásobovacie operácie aj v prostredí, kde by bola prítomnosť posádky rizikom.
Najambicióznejšou skúškou bola kombinovaná misia HIMARS a MEDEVAC. OPV Black Hawk zvládol šesť autonómnych uchytení tubusov odpaľovača HIMARS a následne uskutočnil simulovanú evakuáciu zraneného medzi autonómnym a pilotovaným vrtuľníkom. Išlo o prvú autonómnu MEDEVAC operáciu v histórii, ktorú riadil vojak, nie pilot. Táto demonštrácia potvrdila, že technológia MATRIX dokáže zvládnuť aj koordinované záchranné akcie, pri ktorých ide o sekundy a presnosť rozhoduje o živote.
Neprehliadni
Spolupráca človeka a autonómneho stroja
Cieľom spolupráce ALIAS/DARPA a MATRIX nie je len „vymeniť pilota za softvér“. Hlavná myšlienka znie inak, asistovať pilotom a znižovať ich kognitívne zaťaženie v kritických situáciách. OPV stavili výslovne na režim, kde pilot môže zostať na palube a systém preberá náročné, monotónne či nebezpečné úkony, napríklad stabilné visenie pri zavesovaní nákladu, letu v nízkej viditeľnosti alebo precíznych zhadzovaní.
Pilot teda už nemusí manažovať každý detail letu. Môže sa venovať taktike, komunikácii a hodnoteniu hrozieb, zatiaľ čo MATRIX udržiava letové parametre a robí opakujúce sa manévre bezpečne a presne. Výsledok je menej chýb pod stresom, vyššia efektivita a lepšia ochrana života posádky v kritických momentoch.
V modernom konflikte nie je priorita len dosiahnuť cieľ, ale doručiť zásoby cez územie, kde protivník vie rušiť, zasahovať prostriedkami protivzdušnej obrany alebo cieliť na logistiku.
Ak pošleš do takejto zóny autonómny Black Hawk bez ľudí na palube, prijateľné riziko straty stroja je omnoho vyššie, než riskovať trénovanú posádku. V praxi to znamená strategickú odolnosť. Môžeš rýchlejšie obnovovať zásoby, premiestňovať muníciu (vrátane HIMARS) a vykonávať MEDEVAC, aj keď vzdušný priestor nie je bezpečný. MATRIX tak umožňuje udržať reťazec zásobovania funkčný aj pod paľbou či pri rušení GPS.
Autonómny Black Hawk v praxi
Test v Michigane ukázal, že technológia už nie je len laboratórna hračka. OPV s MATRIX už zvládol reálne, náročné úlohy, a to v prostredí, ktoré simuluje bojové podmienky. Lockheed Martin zdôraznil, že systém môže znižovať pilotnú záťaž a súčasne rozširovať operačné možnosti armády.
Odborníci hovoria, že vojenské lietanie sa pomaly mení z remesla pilotov na súhru človeka a stroja. Piloti sa stanú operačnými veliteľmi, nie mikromanažérmi ovládajúcimi každý ťah joysticku. Armáda získa flexibilitu, môže posielať stroje tam, kde by to s ľuďmi bolo príliš rizikové, zachraňovať zranených rýchlejšie a udržiavať logistiku v podmienkach, ktoré pred pár rokmi považovali za beznádejné.
