Prečo sú veterné elektrárne obľúbenou témou konšpirátorov aj Trumpa?
Konšpirácie okolo veterných turbín neutíchajú. Od Trumpových vyjadrení až po „syndróm veterných turbín“ sa obnoviteľné zdroje energie stávajú terčom mýtov a odporu.
Začnem netradične, aj Donald Trump tvrdí, že veterné turbíny sú nebezpečné pre veľryby, vtáky, a dokonca aj ľudí. Zdá sa to, len ako ďalší z jeho bizarných výrokov. Lenže tento názor nie je vôbec výnimočný. Naopak, zapadá do širšieho trendu, kde sa obnoviteľné zdroje energie stávajú terčom mýtov a konšpiračných príbehov. Na tému upozornil portál TheConversation.
Podobné reakcie ľudstva na nové technológie pritom poznáme aj z minulosti. Keď sa začal rozširovať telefón, časť verejnosti verila, že prenos hlasu môže šíriť choroby. Strach zo zmeny sa zakaždým objavuje v inej podobe, dnes sa zhmotnil vo veterných farmách. Veď už v 50. rokoch vedci vedeli, že spaľovanie uhlia a ropy vedie k rastu emisií oxidu uhličitého. Napriek tomu sa prvé diskusie o alternatívnych zdrojoch nepresadzovali v mene klímy, ale skôr v snahe zmenšiť závislosť od silných energetických spoločností.
Konšpirátori spochybnia asi všetko
Svoje má k tomu čo povedať aj popkultúra, keď jedna z epizód Simpsonovcov, v ktorej miliardár Burns postavil vežu, aby zablokoval slnko, ukázala logiku v snahe udržať ľudí závislých od jadrových elektrární. Realita nebola ďaleko. V roku 2004 austrálsky premiér John Howard pozval do Canberry šéfov uhoľných a ropných firiem, aby spoločne spomalili rozmach zelenej energetiky. Odpoorcovia veternej a solárnej energie tak mali obrovskú výhodu: ich zdroje boli „neviditeľné“, ukryté v hlbinách baní či pod oceánom. Turbíny na kopcoch sú naopak na očiach každému a tak sa stávajú ľahkým cieľom k nenávisti a odporu.
Na verejnosti sa dlhodobo šíria aj tvrdenia o tzv. syndróme veterných turbín, údajných zdravotných ťažkostiach spôsobených hlukom či vibráciami. Lekárske štúdie to rýchlo vyvrátili, ale pojem prežíva doteraz. Jednoducho povedané, ľudská hlúposť nemá hraníc, narozdiel od vesmíru.
Výskumy dokazujú, že takéto presvedčenia nesúvisia s vekom ani vzdelaním. Oveľa silnejším faktorom je sklon veriť konšpiráciám. Nemecký výskumník Kevin Winter porovnával údaje z USA, Británie a Austrálie. Pričom zistil, že práve konšpiračné myslenie zvyšuje odpor voči veterným farmám niekoľkonásobne viac ako politické názory či sociálne zázemie. Navyše, ak sa niekto utvrdí v tom, že turbíny znečisťujú pôdu alebo rušia elektrickú sieť, argumenty a fakty len zriedka zmenia jeho názor.
Neprehliadni
Obnoviteľná energia nie je zlá
Za odporom k „zelenej“ energii sa skrýva aj kultúrny rozmer. V niektorých online komunitách sa diskusia o klíme považuje za zženštilú či slabú. Pre veľkú časť generácie baby boomu, najmä medzi mužmi bielej strednej triedy, sa veterné turbíny stali symbolom premeny sveta, ktorý poznali a ovládali. Trumpove útoky na „veterné mlyny“ preto zapadajú do tejto rétoriky. Nie sú totiž len o energetike, ale o identite a pocite straty moci.
Odmietanie obnoviteľných zdrojov vidíme aj v našom regióne. Na Slovensku alebo v Česku narážajú projekty veterných parkov na obavy o prírodu, hluk či hodnotu pozemkov. Často ide o známy efekt NIMBY – „nie u mňa na dvore“.
Pozitívne príklady však existujú. V Dánsku či Nemecku sa preukázalo, že keď majú obce podiel na zisku z turbín, keď môžu hovoriť do prerozdelenia peňazí alebo sami spolurozhodujú o projektoch, podpora veternej energie rastie. Rovnako pomáha jasná a otvorená komunikácia o tom, čo obec získava, či už ide o pracovné miesta, lepšie cesty alebo nové služby.
Veterné turbíny nie sú hrozbou pre ľudí či prírodu, ale ohrozujú zaužívané predstavy o tom, ako má vyzerať energetika. A práve preto sa stali terčom konšpirácií. Kým však budeme na klamstvá reagovať len vyvracaním mýtov, výsledok sa nezmení a zostane doslovana nekonečným bojom s veternými mlynmi.
