Koľko kávy denne je ešte bezpečné pre srdce? Vedci pomenovali hranicu, pri ktorej sa nemusíš obávať
Kofeín nemusí srdcu škodiť tak, ako sa roky tvrdilo. Vedci však varujú pred vysokými dávkami.
Káva patrí medzi najobľúbenejšie nápoje na svete. Milióny ľudí si bez nej nevedia predstaviť ráno, pracovný deň ani chvíľu oddychu. Dlhé roky sa však diskutuje o tom, či pravidelný príjem kofeínu nezaťažuje srdce a cievy.
Nové vedecké stanovisko Americkej kardiologickej asociácie prináša pre milovníkov kávy pomerne pozitívnu správu. Podľa aktuálnych poznatkov môže byť pre väčšinu zdravých dospelých ľudí bezpečný príjem až 400 miligramov kofeínu denne. To zodpovedá približne piatim šálkam bežnej kávy.
Vedci však zároveň upozorňujú, že nezáleží iba na množstve kofeínu. Dôležitý je aj zdroj, spôsob prípravy kávy a zdravotný stav konkrétneho človeka.
Päť šálok kávy nemusí byť problém, energetické nápoje môžu
Nové údaje naznačujú, že pravidelné pitie kávy s obsahom kofeínu nemusí zvyšovať riziko srdcových ochorení. U niektorých ľudí sa dokonca spojilo s nižším rizikom problémov, ako sú srdcové zlyhávanie, ochorenia srdca či mozgová príhoda. Vedci sledovali najmä ľudí, ktorí pili obyčajnú kávu bez veľkého množstva cukru, sirupov alebo ďalších prísad.
„Pre väčšinu dospelých je príjem do 400 miligramov kofeínu denne, čo zodpovedá približne piatim šálkam kávy bez pridaného cukru alebo ochucovadiel, bezpečný a nezvyšuje riziko ochorení srdca,“ uviedol Gregory M. Marcus z Kalifornskej univerzity v San Franciscu.
To však neznamená, že viac kávy automaticky prinesie väčší zdravotný prínos. Pri veľmi vysokých dávkach kofeínu sa situácia môže obrátiť.
Neprehliadni
Káva zároveň nie je jediným zdrojom kofeínu. Nájdeme ho aj v čaji, kolových nápojoch, čokoláde, výživových doplnkoch či energetických nápojoch. Práve posledná skupina vyvoláva medzi odborníkmi väčšie obavy. Energetické nápoje a takzvané energetické „shoty“ často obsahujú vysoké množstvo kofeínu, ktoré dodajú do tela v krátkom čase. Takáto dávka môže zvýšiť krvný tlak a narušiť pravidelný rytmus srdca.
Vedci upozorňujú, že rozdiel medzi piatimi šálkami kávy počas dňa a jedným veľmi silným kofeínovým nápojom je výrazný. Energetické nápoje navyše často obsahujú ďalšie látky, ktoré môžu zrýchliť vstrebávanie kofeínu a zosilniť jeho účinky.
Pri výskume kávy vzniká jeden problém. Vedci len ťažko oddelia účinky samotného kofeínu od ostatných látok, ktoré káva obsahuje. Kávové zrná totiž obsahujú množstvo biologicky aktívnych zlúčenín. Niektoré z nich majú antioxidačné a protizápalové vlastnosti, ktoré môžu vysvetľovať časť pozitívnych účinkov spojených s pitím kávy.
Výsledky preto nemusia znamenať, že za všetky zdravotné výhody môže práve kofeín. Rovnako záleží na tom, čo si do kávy pridáš. Veľké množstvo cukru, ochutené sirupy alebo smotana môžu zmeniť celkový účinok nápoja na organizmus.
Ako kofeín vplýva na telo?
Kofeín sa po vypití kávy spracuje najmä v pečeni a približne do jednej hodiny dosiahne v tele najvyššiu koncentráciu. Každý človek však reaguje trochu inak. Úlohu zohráva genetika, vek, metabolizmus aj to, ako často kofeín konzumuješ. Niektorí ľudia si na vyšší príjem postupne zvyknú a necítia výrazné účinky. Iní môžu po rovnakej dávke pocítiť búšenie srdca, nervozitu, zvýšený tlak alebo problémy so spánkom. Práve preto nemusí byť rovnaké množstvo kávy vhodné pre každého.
Výskumníci sledovali aj vplyv kofeínu konkrétne zdravotné oblasti. Pri krvnom tlaku záleží najmä na množstve. Menšie množstvo kávy môže mať u niektorých ľudí odlišný účinok ako vysoké dávky kofeínu. Pri cukrovke 2. typu vedci našli súvislosť medzi pravidelným pitím čiernej kávy bez prísad a nižším rizikom vzniku ochorenia. Nie je však jasné, či za tento efekt môže kofeín alebo iné zložky kávy.
Zaujímavé výsledky priniesla aj oblasť srdcového rytmu. Bežné množstvo kávy sa nespájalo s vyšším rizikom nebezpečných porúch rytmu. Veľmi vysoké dávky kofeínu, najmä z energetických nápojov, však môžu predstavovať väčšie riziko.
Najdôležitejšie je sledovať vlastnú reakciu
Odborníci zdôrazňujú, že neexistuje univerzálne množstvo kofeínu, ktoré bude fungovať pre každého.
„Ľudia reagujú na kofeín veľmi rozdielne podľa veku, liekov, zdravotného stavu, genetiky a toho, ako rýchlo ich telo kofeín spracuje,“ tvrdí Marcus.
Ak po káve pociťuješ búšenie srdca, úzkosť alebo problémy so spánkom, telo ti pravdepodobne ukazuje, že potrebuješ príjem upraviť.
Nové zistenia teda nemenia kávu na zázračný nápoj, no naznačujú, že u väčšiny dospelých ľudí nemusí byť bežná konzumácia niekoľkých šálok denne dôvodom na obavy. Najväčší rozdiel môže spraviť nielen množstvo kávy, ale aj to, čo do nej pridáš a aký životný štýl vedieš.
