Vedci našli diétu, ktorá môže nakopnúť metabolizmus, predĺžiť život v zdraví a znížiť riziko cukrovky. Nazývajú ju „stravou dlhovekosti“
Pri zdravom starnutí nemusí rozhodovať len množstvo bielkovín. Vedci ukázali, že dôležitý môže byť aj ich zdroj a správny príjem metionínu.
Vedci možno našli ďalšiu dôležitú časť skladačky, ktorá súvisí so zdravým starnutím. Nová štúdia z USC naznačuje, že na dĺžku života nemusí vplývať iba počet kalórií alebo množstvo bielkovín v jedle. Veľkú úlohu môže zohrávať aj to, z akých zdrojov bielkoviny pochádzajú a aké konkrétne aminokyseliny prijímame.
Výskumníci vytvorili špeciálnu stravu, ktorá kombinuje princípy stredomorskej diéty s nízkym príjmom bielkovín a doplnením malej dávky aminokyseliny metionín. Výsledky experimentu na myšiach ukázali dlhšie obdobie života v dobrom zdravotnom stave, nižšie množstvo tuku a menšie riziko krehkosti spojenej so starnutím.
Tím vedený Valterom Longom z USC Leonard Davis School of Gerontology zároveň analyzoval údaje viac ako 200-tisíc ľudí. Aj pri ľuďoch sa ukázalo, že strava s väčším podielom rastlinných potravín môže súvisieť s lepším metabolickým zdravím, nižším rizikom obezity a menším výskytom cukrovky druhého typu.
Autori nehovoria o úplnom vyradení mäsa
Vedci pritom nehovoria o úplnom vyradení všetkých živočíšnych potravín. Ich návrh pripomína upravenú stredomorskú stravu, ktorá pozostáva najmä zo zeleniny, strukovín, celozrnných potravín a menšieho množstva rýb. Práve ryby majú doplniť potrebné množstvo niektorých živín, ktoré rastlinná strava obsahuje v menšom množstve.
Jednou z hlavných tém výskumu bola aminokyselina metionín. Ide o látku, ktorú telo potrebuje na tvorbu bielkovín, no prirodzene sa nachádza najmä v potravinách živočíšneho pôvodu, napríklad vo vajciach, mäse či mliečnych výrobkoch.
Neprehliadni
Vedci skúmali, čo sa stane, keď bude metionínu v strave menej, ale stále ho bude dostatok na správne fungovanie organizmu. Na experimente použili 20-mesačné myši, ktoré dostali jednu zo štyroch rôznych diét. Výskumníci ich porovnávali pri bežnej strave, typickej západnej strave s vysokým obsahom tukov a cukrov, ketogénnej diéte a špeciálnej nízkobielkovinovej diéte s doplneným metionínom.
Najlepšie výsledky dosiahli práve myši na takzvanej „diéte dlhovekosti“. Mali menej tuku, lepšiu kondíciu a dlhšie obdobie života bez výrazných problémov spojených so starnutím. Vedcov prekvapilo najmä to, že myši mohli prijímať podobné množstvo kalórií ako ostatné skupiny a dokonca zjesť viac potravy, no napriek tomu nepriberali tuk. Zároveň si zachovali svalovú hmotu.
„Očakávali sme rozdiely medzi jednotlivými diétami, ale prekvapilo nás, ako výrazné metabolické zmeny dokázala vyvolať úprava iba jednej aminokyseliny v strave,“ uviedla Maura Fanti, hlavná autorka štúdie.
Tento jedálniček môže zlepšiť metabolizmus a spomaliť starnutie
Podľa vedcov môžu za tieto zmeny hormóny a signálne molekuly, ktoré ovplyvňujú metabolizmus a procesy spojené so starnutím. U myší na tejto diéte zaznamenali napríklad vyššie množstvo látok spojených s reguláciou metabolizmu, medzi ktoré patrí aj hormón GLP-1.
Výsledky však priniesli zaujímavé poznatky aj pri ľuďoch. Analýza stravovacích návykov ukázala, že ľudia s najvyšším príjmom živočíšnych bielkovín mali častejšie obezitu a približne dvojnásobný výskyt cukrovky druhého typu v porovnaní s ľuďmi, ktorí konzumovali málo alebo žiadne živočíšne bielkoviny.
Zaujímavé pritom je, že skupina s vyšším príjmom živočíšnych bielkovín nekonzumovala viac kalórií. Podľa vedcov mali títo ľudia dokonca v niektorých prípadoch celkovo zdravšie stravovacie návyky. Výsledky preto naznačujú, že pri zdraví nemusí rozhodovať iba množstvo jedla, ale aj jeho zloženie.
Valter Longo upozornil, že extrémne nízky príjem metionínu tiež nie je riešením. Organizmus ho potrebuje a jeho nedostatok môže viesť ku krehkosti a zhoršeniu zdravotného stavu.
„Príliš málo metionínu spôsobilo krehkosť, ale príliš veľa odstránilo výhody tejto diéty. Výsledky naznačujú, že dôležitejšie než celkové množstvo bielkovín môže byť správne množstvo konkrétnych aminokyselín,“ vysvetlil Longo.
Vedci teraz plánujú ďalší krok, kontrolovanú klinickú štúdiu na ľuďoch. Až tá ukáže, či podobný efekt ako pri myšiach prinesie aj upravená strava u človeka.
Nový výskum tak neprináša jednoduchý recept na nesmrteľnosť ani univerzálnu diétu pre každého. Skôr naznačuje, že pri zdravom starnutí môže byť dôležitá rovnováha medzi množstvom bielkovín, ich zdrojom a konkrétnymi živinami, ktoré telo z potravy získava.
