Planéta opíc sa mýlila, Zem bez ľudí bude vyzerať takto: Vedcov odhad prekvapil mnohých odborníkov

My ľudia máme tendenciu pozerať na planétu ako na náš trvalý domov. História Zeme však ukazuje úplne inú realitu. Žiadny druh tu nevládol navždy. Dinosaury dominovali desiatky miliónov rokov a napriek tomu zmizli. Evolúcia následne pokračovala bez nich.

Podľa niektorých vedcov by podobný scenár raz mohol čakať aj ľudstvo. Otázka preto neznie len či, ale aj kto by nás raz mohol nahradiť.

Zaujímavú odpoveď ponúka evolučný biológ Tim Coulson z Oxfordskej univerzity. Vo svojej knihe The Universal History of Us sa pokúsil predstaviť, ako by mohol vyzerať svet po ľuďoch a ktorý druh by mohol prevziať úlohu dominantného inteligentného života. Jeho tip prekvapil aj mnohých odborníkov, uviedol portál Earth.

Evolúcia nikdy nezastaví

Coulson sa vo svojom výskume venuje tomu, ako sa druhy objavujú, menia a nakoniec miznú. Na evolúciu sa Coulson pozerá, na rozdiel od iných, pomerne priamočiaro.

„Evolúcia znamená postupnú zmenu organizmov v čase, keď sa lepšie prispôsobia svojmu prostrediu,“ vysvetľuje vedec.

Proces poháňajú genetické mutácie. Väčšina mutácií organizmu nepomôže. Občas sa však objaví taká, ktorá poskytne výhodu.

„Väčšina mutácií škodí, ale niektoré poskytujú výhodu pri prežití alebo rozmnožovaní,“ uvádza Coulson.

Ak takáto mutácia vznikne, jej nositelia majú vyššiu šancu prežiť a odovzdať ju ďalším generáciám. Takto sa vlastnosti druhov menia počas tisícok generácií.

Z dlhodobého hľadiska však platí nepríjemná pravda.

„Vyhynutie čaká všetky druhy vrátane ľudí, hoci dúfam, že náš koniec príde až veľmi ďaleko v budúcnosti,“ hovorí Coulson.

Coulson si myslí, že človeka nahradí nečakaný kandidát

Keď vedci rozmýšľajú o nástupcoch ľudí, prvý tip často smeruje k primátom. Šimpanzy alebo gorily sú geneticky veľmi blízko človeku a disponujú pomerne vysokou inteligenciou.

Coulson však upozorňuje na jeden problém. Primáty sú silno závislé od sociálnych skupín a stabilného prostredia.

„Primáty sa spoliehajú na silné sociálne siete a aktivity ako lov, starostlivosť o srsť či obranu,“ vysvetľuje.

Takáto závislosť môže byť v nestabilnom svete skôr nevýhodou. Ak by ľudstvo zmizlo po globálnej katastrofe alebo drastickej zmene klímy, mnoho primátov by sa s novými podmienkami vyrovnalo len ťažko.

Coulson preto ponúka prekvapivého kandidáta a sú nim chobotnice.

Chobotnice majú vysokú inteligenciu, ktorá ohromuje vedcov

Chobotnice už dnes vykazujú správanie, ktoré vedcov fascinuje. Dokážu riešiť logické úlohy, otvárať nádoby alebo používať jednoduché nástroje.

„Ich schopnosť riešiť zložité problémy, komunikovať zmenami farby a manipulovať s predmetmi naznačuje, že by za vhodných podmienok mohli evolučne smerovať k civilizačnému druhu,“ uvádza Coulson.

Niektoré výskumné centrá zaznamenali aj zvláštne nočné úteky z akvárií.

„Niektoré chobotnice v laboratóriách v noci opúšťajú svoje nádrže a navštevujú susedné akváriá,“ spomína vedec.

Takéto správanie naznačuje vysokú mieru zvedavosti a učenia.

Chobotnice dokážu meniť svoju RNA, my nie

Chobotnice majú ešte jednu vlastnosť, ktorá vedcov mimoriadne zaujala. Na rozdiel od väčšiny živočíchov dokážu upravovať svoju RNA.

U ľudí sú genetické informácie pevne zapísané v DNA. Evolučná zmena preto trvá mnoho generácií. Chobotnice však dokážu meniť RNA, molekulu, ktorá prenáša pokyny z DNA do buniek. Tento proces umožňuje rýchle prispôsobenie napríklad zmenám teploty alebo prostredia.

Vedci to niekedy prirovnávajú k biologickému softvérovému updatu. Organizmus dokáže reagovať na nové podmienky bez čakania na pomalé genetické mutácie. Takáto flexibilita môže byť v nestabilnom svete veľkou výhodou.

Inteligencia rozdelená do chápadiel

Ďalšia zvláštnosť chobotníc súvisí s ich nervovým systémom. U ľudí sa takmer celé vedomie nachádza v mozgu. Chobotnice však fungujú úplne inak. Približne dve tretiny ich neurónov sa nachádzajú priamo v ramenách. Každé rameno dokáže samostatne reagovať na podnety, ochutnávať prostredie a riešiť jednoduché problémy.

To znamená, že chobotnica v určitom zmysle „myslí“ celým telom. Ak by sa u nich raz objavila civilizácia, jej technológia by pravdepodobne vychádzala z úplne iného spôsobu vnímania sveta.

Napriek tomu majú chobotnice slabinu, ktorá bráni evolúcii

Chobotnice majú aj vážnu slabinu. Väčšina druhov žije veľmi krátko, často len jeden až päť rokov. Po rozmnožovaní navyše hynú a o svoje potomstvo sa nestarajú.

To znamená, že mladé chobotnice začínajú život prakticky bez učenia od rodičov. Každý jedinec musí objaviť svet od začiatku. Civilizácia však vzniká práve vďaka odovzdávaniu vedomostí medzi generáciami.

Ak by evolúcia priniesla mutáciu, ktorá by predĺžila život chobotníc alebo umožnila sociálne učenie, ich vývoj by sa mohol výrazne zrýchliť.

Ak by ľudstvo zmizlo, ekosystémy by sa postupne stabilizovali. Lesy by znovu obsadili mestá, oceány by získali väčší význam než dnes a evolúcia by pokračovala. Coulson však pripúšťa aj zaujímavú predstavu.

„Mohli by chobotnice vybudovať obrovské podmorské mestá a raz vychádzať na súš s dýchacími prístrojmi?“ pýta sa vedec: „Nanešťastie neexistuje spôsob, ako to zistiť.“

Vedci priznávajú, že pravidlá evolúcie zatiaľ nepoznáme

Vedci zároveň zdôrazňujú, že ide skôr o myšlienkový experiment než o presnú predpoveď.

Budúcnosť evolúcie totiž formuje množstvo náhodných udalostí, mutácie, katastrofy alebo zmeny populácií.

„Náhodné mutácie, nepredvídateľné vyhynutia a populačné krízy môžu výrazne ovplyvniť smer evolúcie,“ upozorňuje Coulson.

Inými slovami, Zem po ľuďoch môže vyzerať úplne inak, než si dnes dokážeme predstaviť. História planéty však ukazuje jednu vec celkom jasne: život pokračuje aj po zániku dominantných druhov.