Napriek opakovaným útokom Spojených štátov a Izraela sa zdá, že jadrový program Iránu zostáva prakticky nedotknutý. Najnovšie hodnotenia amerických spravodajských služieb naznačujú, že Teherán si udržal schopnosť pokračovať vo vývoji jadrovej zbrane v rovnakom časovom horizonte ako pred konfliktom.

Už krátko po poslednej vlne útokov sa začali objavovať pochybnosti o ich reálnom účinku. Ako uvádza agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na zdroje oboznámené s hodnoteniami spravodajských služieb, americké analýzy naznačujú, že ani najnovšie operácie zásadne nezmenili schopnosti Iránu napredovať v jadrovom programe. Informácie prichádzajú v čase, keď Washington aj jeho spojenci deklarovali, že cieľom útokov bolo práve spomalenie alebo zastavenie vývoja jadrovej zbrane.

Časový horizont zostáva rovnaký

Podľa amerických spravodajských odhadov bol Irán ešte pred vojnou schopný vyprodukovať dostatočné množstvo obohateného uránu pre jadrovú zbraň približne v horizonte 3 až 6 mesiacov. Po prvých útokoch na zariadenia v Natanz, Fordow a Isfaháne sa tento čas predĺžil na približne 9 až 12 mesiacov, čo Washington prezentoval ako významný úspech.

Situácia sa však zmenila po najnovšej vlne útokov na konci februára 2026, keď Spojené štáty spolu s Izraelom opäť zasiahli iránske ciele. Podľa aktuálnych hodnotení sa časový horizont nezmenil a zostáva na úrovni predchádzajúcich odhadov, čo naznačuje, že útoky nepriniesli očakávaný efekt.

Ciele útokov a ich obmedzený dopad

Počas operácií sa americké sily zameriavali najmä na vojenské objekty, zatiaľ čo izraelské útoky cielili priamo na jadrovú infraštruktúru. Napriek tomu sa podľa dostupných informácií nepodarilo dosiahnuť zásadné oslabenie programu, ktorý bol jedným z hlavných dôvodov, prečo prezident Donald Trump pristúpil k vojenskému riešeniu.

Nezmenený časový rámec podľa analytikov naznačuje, že kľúčovým problémom zostávajú existujúce zásoby vysoko obohateného uránu, ktoré Irán dokázal uchrániť. Bez ich zničenia alebo odstránenia bude podľa všetkého veľmi náročné program výrazne spomaliť.

Zvažované rizikové scenáre

V reakcii na tieto zistenia začali americkí predstavitelia uvažovať o výrazne riskantnejších možnostiach, ktoré by mohli program skutočne zastaviť. Medzi nimi sa objavujú aj úvahy o pozemných operáciách, ktoré by umožnili priamu kontrolu nad jadrovými zariadeniami alebo zásobami materiálu.

Takéto kroky by však znamenali zásadnú eskaláciu konfliktu a otvorili by cestu k širšej vojne v regióne Blízkeho východu.

Irán si zachoval vojenskú silu

Ďalšie zistenia spravodajských služieb ukazujú, že Irán si napriek útokom zachoval značnú časť svojich konvenčných kapacít a zároveň aj ochranné systémy okolo strategických objektov. Podľa informácií zdieľaných so zdrojmi v americkej spravodajskej komunite si Teherán udržal väčšinu svojho arzenálu balistických rakiet a približne 40 % útočných dronov.

Tieto kapacity dopĺňa aj vrstvená protivzdušná obrana a vojenské zabezpečenie kľúčových lokalít, vrátane zariadení spojených s jadrovým programom. Práve kombinácia útočných prostriedkov a obranných systémov podľa analytikov výrazne komplikuje snahy o ich neutralizáciu zo vzduchu.

Aj keď tieto čísla nemožno považovať za úplne presné, analytici sa zhodujú, že aktuálne kapacity sú stále dostatočné na to, aby Irán dokázal blokovať lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, čo predstavuje vážne riziko pre globálny obchod a energetické trhy.

Kybernetická stopa a ruský faktor

Zaujímavý rozmer konfliktu priniesol aj kybernetický útok skupiny CyberLegion, ktorá prenikla do systémov ruskej korporácie Rosatom. Podľa dostupných informácií získala dokumenty týkajúce sa spolupráce medzi Ruskom a Iránom v oblasti jadrovej energetiky.

Jadrová elektráreň Bušéhr, jediná funkčná elektráreň v Iráne, je pritom výsledkom dlhodobej spolupráce medzi oboma krajinami. Dohoda o výstavbe ďalších blokov bola podpísaná už v roku 2014 a projekt naďalej pokračuje.

Strategická realita sa nemení

Aktuálne zistenia ukazujú nepríjemnú realitu pre Washington aj jeho spojencov. Napriek rozsiahlym vojenským operáciám sa nepodarilo zásadne oslabiť jadrový program Iránu ani jeho schopnosť reagovať vojensky. Konflikt tak vstupuje do fázy, v ktorej bude čoraz ťažšie dosiahnuť politické alebo vojenské ciele bez ďalšej eskalácie.

Vývoj zároveň naznačuje, že ak má byť program skutočne zastavený, bude si to vyžadovať oveľa radikálnejšie kroky, ktoré so sebou nesú vysoké riziko rozsiahleho konfliktu s globálnymi dôsledkami.