Švajčiarsko bolo desaťročia symbolom neutrality a stabilnej Európy. Vojna na Ukrajine však mení aj krajiny, ktoré sa dlhé roky držali mimo veľkých vojenských blokov. Bern dnes otvorene hovorí o potrebe posilniť protivzdušnú obranu, investovať do dronov a užšie spolupracovať s európskymi partnermi.

O výraznej zmene švajčiarskeho prístupu k obrane informuje aj Euro News, podľa ktorého sa krajina čoraz viac pripravuje na nové hrozby modernej vojny — od lacných FPV dronov až po raketové útoky a kybernetické operácie. Hoci Švajčiarsko zostáva mimo NATO aj Európskej únie, bezpečnostná situácia v Európe ho tlačí k intenzívnejšej spolupráci so susednými štátmi. 

Švajčiarsko chce zvýšiť obranné výdavky

Švajčiarsky minister obrany Martin Pfister počas stretnutia krajín DACH v Berlíne vyhlásil, že Švajčiarsko chce prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a zároveň prispieť k bezpečnosti celej Európy. Zdôraznil, že krajina chce byť spoľahlivým partnerom pre ostatné európske štáty. 

Švajčiarsko dnes vynakladá na obranu približne 0,7 % HDP, čo je výrazne menej než mnohé členské štáty NATO. Bern však plánuje zvýšiť výdavky na 1 % HDP do roku 2032. Pre porovnanie, Slovensko už dnes investuje približne 2 % HDP. 

Pfister zároveň pripomenul, že krajina stále disponuje funkčnou milíciou s približne 140-tisíc vojakmi, ktorú označil za rešpektovanú silu v európskom meradle. Zároveň však priznal, že švajčiarska armáda potrebuje modernizáciu, najmä v oblasti protivzdušnej obrany. 

Švajčiarsko investuje do F-35, Patriotov aj IRIS-T

Veľkú pozornosť venuje Bern práve ochrane vzdušného priestoru. Nemecký minister obrany Boris Pistorius počas stretnutia oznámil, že Švajčiarsko a Nemecko spoločne obstarávajú systém protivzdušnej obrany IRIS-T SLM v rámci iniciatívy European Sky Shield Initiative. 

Táto iniciatíva vznikla po ruskej invázii na Ukrajinu s cieľom posilniť európsku protivzdušnú a protiraketovú obranu. Jej cieľom je spoločný nákup systémov, zníženie nákladov a lepšia interoperabilita medzi krajinami Európy. 

Podľa odborníka na strategické štúdie Marcela Berniho z vojenskej akadémie ETH Zürich však samotný IRIS-T nestačí. Upozornil, že používať drahé rakety proti lacným dronom je ekonomicky neudržateľné. Lacné FPV drony podľa neho dramaticky menia pomer ceny útoku a obrany. 

Švajčiarsko preto popri systémoch F-35, Patriot a IRIS-T SLM intenzívne rieši aj obranu proti lacným dronom a rojovým útokom. Berni upozornil, že moderná protivzdušná obrana musí byť viacvrstvová a schopná rýchlej adaptácie. Vojna na Ukrajine podľa neho ukázala zásadný význam dronov, elektronického boja, bezpečnej komunikácie a rýchlej výroby munície. 

Každá jednotka má mať vlastných pilotov dronov

Podľa švajčiarskeho portálu 20 Minuten armáda výrazne rozširuje dronové kapacity a prvýkrát zavádza aj „leteckú školu dronov“ pre nových regrútov. Cieľom je, aby mala v budúcnosti každá jednotka niekoľko vyškolených operátorov dronov. 

Spočiatku sa krajina sústreďuje najmä na prieskumné drony, no dlhodobo chce zaviesť aj útočné systémy vrátane FPV alebo kamikadze dronov podobných tým, ktoré sa vo veľkom používajú na Ukrajine. 

Švajčiarska armáda už dnes nevníma drony iba ako doplnok klasických síl. Postupne sa z nich stáva pevná súčasť modernej vojny. Armáda zároveň skúma ich využitie pri transporte materiálu či odstraňovaní nevybuchnutej munície. 

Na drony a systémy proti dronom chce Švajčiarsko v roku 2026 vyčleniť približne 70 miliónov švajčiarskych frankov, čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. 

Obavy z útokov na kritickú infraštruktúru

Podľa odborníkov je hrozba malých dronov pre Švajčiarsko reálna, hoci krajina neleží pri mori a je obklopená prevažne štátmi NATO. Dôvodom je množstvo kritickej infraštruktúry európskeho významu, ktorá sa na jeho území nachádza. 

Analytici upozorňujú, že krátkodobo nejde ani tak o masové útoky na mestá, ale skôr o možné zásahy proti logistike, energetike alebo strategickým objektom. Práve lacné FPV drony podľa nich predstavujú problém, pretože nútia obranu používať neúmerne drahé protiopatrenia. 

Podľa údajov švajčiarskeho Federálneho úradu pre civilné letectvo bolo do októbra minulého roka nahlásených 68 incidentov s dronmi, pričom približne polovica sa týkala oblastí okolo letísk. Nie je však známe, o aké typy dronov išlo. 

Neutralita zostáva, ale tlak rastie

Švajčiarska neutralita siaha až do roku 1815, keď ju uznali európske mocnosti počas Viedenského kongresu. Po celé desaťročia mala krajina fungovať ako stabilný neutrálny priestor v strede Európy. 

Dnes však bezpečnostná situácia núti Bern čoraz viac spolupracovať s európskymi partnermi v oblasti protivzdušnej obrany, výzbroje či vojenských cvičení. Podľa Marcela Berniho pritom Švajčiarsko stále vychádza z konceptu neutrality definovaného ešte Haagskym dohovorom z roku 1907. 

Aj napriek tomu zostáva neutralita medzi obyvateľmi veľmi populárna a pravdepodobne pretrvá aj v budúcnosti. Súčasne však rastie tlak na užšiu obrannú spoluprácu s Európou, čo vyvoláva čoraz intenzívnejšie politické diskusie aj priamo vo Švajčiarsku.