Raketa Orešnik patrí medzi najsledovanejšie ruské balistické zbrane posledných mesiacov. Po sérii útokov sa objavili nové odhady o tom, koľko týchto rakiet môže mať Moskva k dispozícii a akým tempom ich dokáže vyrábať. Verejne dostupné údaje naznačujú, že produkcia zatiaľ zrejme zostáva pomerne obmedzená.
Odhady výroby a počtu rakiet Orešnik analyzoval portál Defence Express, ktorý vychádzal z verejne publikovaných informácií ukrajinských spravodajských služieb a časových odstupov medzi jednotlivými útokmi. Práve tie môžu naznačovať, ako rýchlo Rusko dokáže tieto rakety vyrábať.
Intervaly medzi útokmi môžu naznačovať zmenu tempa výroby
Najnovší útok raketou Orešnik na Bielu Cerkvu z noci na 24. mája opäť otvoril otázku výrobného tempa tejto zbrane. Medzi prvými dvoma známymi útokmi — na Dnipro a neskôr Ľvov — uplynulo približne 13,5 mesiaca. Medzi druhým a tretím použitím však už iba približne 4,5 mesiaca.
Podľa analytikov môže tento rozdiel naznačovať postupný prechod z kusovej výroby na obmedzenú sériovú produkciu. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o raketu vyrábanú vo veľkých počtoch.
Už v októbri 2025 zazneli počas brífingu ukrajinských predstaviteľov odhady, podľa ktorých malo Rusko v roku 2026 plánovať výrobu maximálne šiestich rakiet Orešnik.
Odhady hovoria o niekoľkých kusoch
Po útoku na Ľvov z 9. januára 2026 uviedol prvý zástupca šéfa ukrajinskej zahraničnej rozviedky Oleh Luhovskyj, že Rusko mohlo mať v tom čase približne 3 až 4 rakety Orešnik. Zároveň naznačil, že Moskva pripravuje prechod na sériovejšiu výrobu s cieľom produkovať najmenej päť kusov ročne.
NEW: Video reportedly showing the “Oreshnik” attack on Lviv. pic.twitter.com/FaCzTD461Z
— Clash Report (@clashreport) January 8, 2026
Ďalšie údaje, ktoré zverejnil portál NV s odvolaním sa na ukrajinskú vojenskú rozviedku, hovorili v apríli 2026 o tom, že Rusko mohlo mať „až 10“ rakiet Orešnik. Samotná formulácia však podľa analytikov predstavuje skôr hornú hranicu možného odhadu než potvrdený počet.
Aj tieto údaje však naznačujú, že produkcia už pravdepodobne neprebieha iba experimentálne, ale postupne prechádza do limitovanej sériovej výroby.
Výroba jednej rakety môže trvať viac než dva mesiace
Ak Orešnik ešte začiatkom roka 2026 nebol vo plnohodnotnej sériovej výrobe, potom májový útok mohol prísť už po rozbehnutí prvých výrobných sérií.
Other angles of the Oreshnik strike on Kyiv. https://t.co/ySDwXzwWGa pic.twitter.com/zWJcwhR9he
— Clash Report (@clashreport) May 23, 2026
Odhady naznačujú, že Rusko momentálne dokáže vyrobiť približne jednu raketu Orešnik za 2 až 2,5 mesiaca. Ak sa sériová výroba skutočne začala okolo februára alebo marca 2026, do konca mája mohlo pribudnúť iba malé množstvo ďalších kusov.
To by zároveň znamenalo, že celkový počet operačne pripravených rakiet zostáva relatívne nízky.
Do situácie mohol zasiahnuť aj ukrajinský útok
Na výrobné kapacity mohol vplývať aj februárový útok Ukrajiny na Votkinský strojársky závod. Podľa dostupných informácií bol podnik 21. februára 2026 zasiahnutý riadenou strelou FP-5 Flamingo.
Závod pritom vyrába nielen komponenty pre Orešnik, ale aj strategické rakety Jars, Bulava a balistické strely Iskander. Prípadné poškodenie výrobných liniek by tak mohlo ovplyvniť viacero ruských raketových programov naraz.
Orešnik zrejme využíva technológie rakety Jars
Samotný Orešnik podľa dostupných hodnotení pravdepodobne nevznikol úplne od začiatku. Analytici predpokladajú, že ide o systém vychádzajúci z platformy medzikontinentálnej rakety RS-24 Jars a staršieho konceptu RS-10 Pioneer.
Podľa týchto odhadov využíva Orešnik prvý a druhý stupeň rakety Jars. S podobným hodnotením prišiel portál Defence Express už v roku 2024 a neskôr ho spomenuli aj predstavitelia ukrajinskej zahraničnej rozviedky.
To naznačuje, že Rusko pri vývoji mohlo staviť na existujúce technológie strategických raketových systémov namiesto úplne novej konštrukcie.
