Administratíva Donalda Trumpa výrazne mení svoju stratégiu voči Kube. Washington podľa nových signálov prestáva veriť, že tlak a rokovania prinesú postupné zmeny režimu v Havane. Namiesto toho sa čoraz otvorenejšie hovorí o koordinovanej operácii ekonomického, právneho a diplomatického nátlaku, ktorá má oslabiť mocenské jadro kubánskeho režimu a zároveň obmedziť rastúci vplyv Číny v Karibiku. 

Nový kurz naznačil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo svojom prejave pri príležitosti kubánskeho Dňa nezávislosti 20. mája 2026. Rubio spojil tvrdší sankčný tlak s ponukou humanitárnej pomoci distribuovanej cez katolícku cirkev, ktorú Washington vníma ako jednu z posledných nezávislých štruktúr na ostrove. 

O celej stratégii podrobne informuje aj Militarnyi, podľa ktorého Biely dom čoraz viac prepája kubánsku otázku s geopolitickým súperením s Čínou. Kuba totiž zostáva jedným z najvýznamnejších čínskych spravodajských a logistických oporných bodov v západnej hemisfére. 

Washington obvinil Raúla Castra

V rovnaký deň, keď Rubio vystúpil s prejavom, americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo obžalobu proti bývalému kubánskemu lídrovi Raúlovi Castrovi a piatim kubánskym vojenským predstaviteľom. Obvinenia súvisia so zostrelením civilného lietadla humanitárnej organizácie Brothers to the Rescue z roku 1996. 

Hoci má Raúl Castro už 94 rokov, podľa analytikov zostáva najdôležitejšou postavou režimu. Práve jeho autorita drží pohromade vojensko-ekonomický systém Kuby vrátane mocného konglomerátu GAESA, ktorý kontroluje veľkú časť ekonomiky ostrova.

Administratíva zároveň zaviedla nové sankcie proti jedenástim kubánskym predstaviteľom a organizáciám po tom, čo Havana odmietla pristúpiť na rokovania iniciované návštevou šéfa CIA Johna Ratcliffa v Havane. 

Kuba sa mení na ďalšie bojisko USA a Číny

Tvrdší prístup Washingtonu prichádza krátko po summite Trumpa a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Pekingu. Časť amerických konzervatívnych kruhov vraj vnímala výsledok rokovaní s Čínou ako príliš zmierlivý. Kuba sa preto podľa analytikov stáva ďalším priestorom, kde chce Washington demonštrovať svoju silu.

Spojené štáty dnes považujú čínsku prítomnosť na Kube za významné bezpečnostné riziko. Už v roku 2023 Bidenova administratíva potvrdila existenciu čínskych spravodajských základní na ostrove. Neskoršie satelitné snímky podľa amerických analytikov identifikovali najmenej štyri aktívne zariadenia určené na zachytávanie komunikácie a sledovanie amerických raketových štartov. 

Najvýznamnejší komplex sa nachádza v oblasti Bejucal južne od Havany. Podľa správ je schopný sledovať štarty rakiet z Cape Canaveral aj pohyb satelitov nad západnou hemisférou.

Čínske firmy zároveň pomáhali modernizovať kubánske prístavy a telekomunikačnú infraštruktúru. Siete štátneho operátora ETECSA sú postavené na technológiách Huawei a ZTE. 

Biely dom zatiaľ nechce vojenskú inváziu

Napriek tvrdej rétorike zatiaľ neexistujú signály, že by sa Washington pripravoval na priamu vojenskú operáciu proti Kube. Spojené štáty sú po kampani proti Iránu opatrnejšie a veľká časť amerického bezpečnostného aparátu nechce ďalší konflikt, ktorý by odčerpával zdroje pred možnou konfrontáciou s Čínou v Indo-Pacifiku. 

Aj veliteľ Južného velenia USA generál Donovan verejne odmietol, že by prebiehali prípravy na inváziu. Základňa Guantánamo má podľa neho slúžiť iba na taktické a humanitárne účely.

Trumpova administratíva namiesto priamej vojenskej akcie využíva kombináciu ekonomického tlaku, právnych krokov a zákulisných rokovaní. Veľkú úlohu v celej stratégii hrá aj kubánsko-americká komunita na Floride, ktorá patrí medzi najvernejších podporovateľov republikánov.

Kuba môže prejsť transformáciou podobnou Venezuele

Podľa analytikov sa Biely dom snaží presadiť scenár takzvanej „elitnej dohody“. Časť kubánskej vojensko-ekonomickej elity by mohla súhlasiť s transformáciou režimu výmenou za bezpečnostné garancie a legalizáciu časti majetku v Spojených štátoch. 

Podobný model už Washington údajne testoval vo Venezuele po operácii Absolute Resolve začiatkom roka 2026.

Najväčšou otázkou však zostáva, či sa Trumpovej administratíve podarí oslabiť mocenské jadro režimu bez toho, aby sa situácia vymkla spod kontroly. Kuba totiž dnes nie je len otázkou regionálnej politiky. Čoraz viac sa stáva súčasťou širšieho strategického zápasu medzi Spojenými štátmi a Čínou.