Medzinárodný projekt vývoja stíhačky 6. generácie GCAP sa môže rozšíriť o ďalšieho významného hráča. Kanada zvažuje vstup do programu, ktorý má priniesť lietadlo schopné dominovať na bojisku v nasledujúcich dekádach.
O tejto téme píše aj Army Recognition, podľa ktorého ide o ďalší krok v stratégii zakladajúcich krajín rozšíriť okruh štátov okolo projektu bez narušenia jeho jadra. Diskusie medzi partnermi zároveň naznačujú, že GCAP sa už teraz profiluje nielen ako technologický program, ale aj ako budúci exportný projekt s globálnym dosahom.
Program budúcnosti, ktorý láka nových hráčov
Global Combat Air Programme predstavuje spoločnú iniciatívu Veľkej Británie, Talianska a Japonska, ktorej cieľom je vyvinúť moderný bojový systém novej generácie. Nejde pritom len o samotné lietadlo, ale o komplexnú platformu kombinujúcu pokročilý stealth, najnovšie senzory a zbraňové systémy, ktoré sa ešte len vyvíjajú.
Projekt stojí na spolupráci najväčších zbrojárskych spoločností troch zakladajúcich krajín, pričom na vládnej úrovni ho riadi spoločná organizačná štruktúra. Napriek tomu zostáva otvorený aj pre ďalších záujemcov.
Kanada ako pozorovateľ, nie partner
Podľa informácií japonského denníka Asahi Shimbun by sa Kanada mohla k programu pripojiť ešte tento rok v júli, no zatiaľ nie ako plnohodnotný partner. Ottawa by získala status pozorovateľa, ktorý umožňuje kontrolovaný prístup k citlivým informáciám bez nutnosti okamžitého finančného záväzku.
Takýto model dáva Kanade možnosť analyzovať technologický a bojový potenciál pripravovaného lietadla bez toho, aby sa musela zapojiť do nákladného vývoja. Rozhodnutie vychádza z rokovaní na úrovni ministerstiev obrany, vrátane stretnutia japonského a kanadského ministra zo 6. marca. Oficiálne oznámenie by mohlo prísť počas júlovej schôdzky vo Veľkej Británii.
GCAP si buduje trh ešte pred dokončením
Záujem Kanady nie je ojedinelý. V polovici marca sa objavili informácie, že podobnú možnosť zvažujú aj Nemecko, Švédsko či Poľsko. Ako upozorňuje Army Recognition, nejde len o technologickú spoluprácu, ale aj o širšiu stratégiu zakladajúcich krajín.
Veľká Británia, Taliansko a Japonsko si už vybudovali pevné jadro projektu a ďalšie štáty vnímajú skôr ako budúcich zákazníkov alebo obmedzených partnerov. Rozšírenie programu tak môže pomôcť rozložiť extrémne vysoké náklady, ktoré sa odhadujú na desiatky miliárd eur.
Pozorovateľ ako vstupná brána
Status pozorovateľa predstavuje flexibilný model vstupu. Krajina získa prístup k informáciám o koncepcii, organizácii výroby aj vybraným technickým parametrom, no bez rozhodovacích práv a bez povinnosti investovať.
Tento prístup umožňuje vyhodnotiť, či sa zapojenie do programu v budúcnosti oplatí – z hľadiska vojenských schopností aj priemyselných prínosov. Zároveň ide o model, ktorý už poznáme z iných projektov, napríklad z programu Joint Strike Fighter, z ktorého vznikol F-35.
Bez záväzkov, ale s perspektívou
Kľúčovou výhodou je, že krajiny ako Kanada, Nemecko či Poľsko sa môžu rozhodnúť bez rizika. Status pozorovateľa neznamená žiadne záväzky a umožňuje aj jednoduché odstúpenie.
Na druhej strane vytvára cestu k hlbšiemu zapojeniu – napríklad do výroby alebo spolufinancovania vývoja. Práve táto flexibilita robí z GCAP atraktívny projekt, ktorý si už teraz buduje budúci exportný trh ešte predtým, než je samotné lietadlo dokončené.
