Irán výrazne zintenzívňuje útoky na obchodné lode v okolí strategického Hormuzského prielivu. Konflikt medzi Teheránom na jednej strane a Spojenými štátmi a Izraelom na strane druhej tak začína zasahovať globálne dodávky ropy a plynu.
V čase, keď spoločná americko-izraelská operácia proti Iránu vstúpila do ďalšej fázy, sa Teherán snaží využiť svoju geografickú výhodu a zvýšiť ekonomický tlak na Západ. Podľa údajov monitorovacej organizácie United Kingdom Maritime Trade Operations (UKMTO), na ktoré upozornil portál The War Zone, boli počas jediného dňa zasiahnuté najmenej tri obchodné lode operujúce v oblasti Hormuzského prielivu.
Útoky na obchodné lode v strategickej oblasti
Podľa britských námorných monitorovacích služieb boli lode zasiahnuté neidentifikovaným projektilom v troch samostatných incidentoch. Jeden z útokov sa odohral severne od Ománu, ďalší severne od Dubaja a tretí v blízkosti emirátu Ras al-Khaimah v Spojených arabských emirátoch.
Od začiatku operácie Epic Fury, ktorú Spojené štáty a Izrael spustili koncom februára, evidovala britská monitorovacia organizácia 17 incidentov ovplyvňujúcich lodnú dopravu v oblasti Arabského zálivu, Hormuzského prielivu a Ománskeho zálivu. Z toho bolo 13 priamych útokov a štyri incidenty označené ako podozrivé.
Teherán otvorene priznáva, že tieto útoky sú súčasťou širšej stratégie ekonomického tlaku.
Irán hrozí energetickou vojnou
Predstavitelia iránskeho vojenského velenia naznačili, že cieľom útokov je zasiahnuť globálne dodávky ropy a spôsobiť ekonomické škody Spojeným štátom a ich spojencom.
Hovorca veliteľstva Khatam al-Anbiya Ebrahim Zolfaqari vyhlásil, že Irán je pripravený zabrániť exportu ropy do krajín, ktoré podporujú vojenské operácie proti Teheránu.
Podľa jeho slov by každá loď smerujúca k Spojeným štátom, Izraelu alebo ich partnerom mohla byť považovaná za legitímny cieľ. Zolfaqari zároveň varoval, že cena ropy by v prípade ďalšej eskalácie mohla vystúpiť až na 200 dolárov za barel.
Svetové trhy reagujú prudkými výkyvmi cien
Napätie v oblasti Hormuzského prielivu už začalo výrazne ovplyvňovať energetické trhy. Cena ropy Brent sa pohybuje okolo 90 dolárov za barel, pričom v posledných dňoch zaznamenala prudké výkyvy.
Na začiatku marca vystúpila až na 116 dolárov za barel, aby následne klesla na približne 84 dolárov. Takáto volatilita je dôsledkom obáv, že konflikt môže narušiť jeden z najdôležitejších energetických koridorov sveta.
Hormuzským prielivom totiž prechádza približne pätina globálneho exportu ropy.
Zastavenie exportu plynu z Kataru
Situácia má vážne dôsledky aj pre globálny trh so zemným plynom. Najväčší exportný terminál skvapalneného plynu na svete Ras Laffan v Katare podľa analytických údajov päť dní nevypravil ani jednu zásielku.
Ide o najdlhšie prerušenie exportu od roku 2008. Terminál pritom zabezpečuje takmer 20 percent svetového exportu LNG.
K prerušeniu dopravy došlo po útoku iránskeho dronu na začiatku minulého týždňa. Európske aj ázijské trhy na túto situáciu reagovali okamžitým rastom cien plynu.
Strategický význam Hormuzského prielivu
Aktuálna kríza opäť ukazuje, aký kľúčový je Hormuzský prieliv pre svetovú energetiku. Saudská Arábia aj Spojené arabské emiráty už v minulosti vybudovali ropovody obchádzajúce tento úzky námorný koridor, aby znížili svoju závislosť od dopravy cez prieliv.
Napriek tomu zostáva väčšina exportu ropy z Perzského zálivu stále závislá práve od tejto strategickej vodnej cesty.
Irán pritom paradoxne naďalej využíva prieliv pre vlastný export ropy a tvrdí, že má situáciu v oblasti plne pod kontrolou.
Reakcia svetových veľmocí
Napätie v regióne prinútilo viaceré krajiny reagovať. Japonsko, Nemecko a Rakúsko oznámili, že sú pripravené uvoľniť ropu zo svojich strategických rezerv, aby stabilizovali trh.
Medzinárodná energetická agentúra zároveň schválila uvoľnenie až 400 miliónov barelov ropy, čo predstavuje najväčší zásah do strategických zásob v histórii organizácie.
Spojené štáty zatiaľ nepristúpili k využitiu vlastnej Strategic Petroleum Reserve, ktorá môže skladovať až 714 miliónov barelov ropy.
Americké útoky na iránske ciele pokračujú
Popri ekonomickej vojne pokračujú aj priame vojenské operácie. Americké sily podľa veliteľa CENTCOM admirála Brada Coopera zasiahli už viac než 5 500 cieľov na území Iránu, vrátane viac ako 60 lodí iránskeho námorníctva.
Pri poslednej vlne útokov bola zničená aj posledná loď triedy Soleimani, čo znamená vyradenie celej tejto triedy iránskych katamaránov z bojových operácií.
Napätie môže zasiahnuť celý región
Irán zároveň rozširuje tlak aj na ďalšie krajiny v regióne. Útoky dronmi boli hlásené v Bahrajne a Spojených arabských emirátoch, kde protivzdušná obrana zachytávala prichádzajúce balistické rakety a bezpilotné lietadlá.
Teherán tiež vyzval moslimské krajiny regiónu, aby poskytli informácie o amerických a izraelských vojenských základniach, ktoré by mohli byť cieľom ďalších útokov.
Konflikt tak postupne prerastá z regionálneho stretu do globálnej energetickej a geopolitickej krízy, ktorej dôsledky môžu pocítiť trhy po celom svete.
