Napätie medzi Iránom a Spojenými štátmi opäť prudko rastie. Teherán po sérii amerických a izraelských útokov naznačuje, že môže pristúpiť k jednému z najkontroverznejších krokov v histórii svojho jadrového programu – obohacovaniu uránu až na 90 percent čistoty. Takáto úroveň je vo svete považovaná za materiál vhodný na výrobu jadrovej zbrane.
Situácia prichádza v čase, keď sa prímerie medzi Washingtonom a Teheránom podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa doslova drží „na prístrojoch“. Ako informuje agentúra Reuters, diplomatické snahy o ukončenie konfliktu zostávajú mimoriadne krehké a jadrový program Iránu je dnes opäť v centre globálnej bezpečnostnej krízy.
Iránsky parlamentný hovorca Ebrahim Rezaei v utorok otvorene vyhlásil, že jednou z možností Teheránu v prípade ďalšieho útoku by mohlo byť obohacovanie uránu až na 90 percent. Takéto vyjadrenie patrí medzi najtvrdšie signály, aké z Iránu zazneli od skončenia 12-dňovej vojny medzi Iránom, USA a Izraelom.
Rezaei, ktorý pôsobí ako hovorca parlamentnej komisie pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku, zverejnil svoje stanovisko na sociálnej sieti X. Zdôraznil, že parlament by takúto možnosť v prípade ďalšej eskalácie preskúmal.
Hranica medzi civilným a vojenským programom sa zmenšuje
Obohacovanie uránu na úroveň 90 percent predstavuje zásadný míľnik. Väčšina civilných jadrových elektrární používa urán obohatený len na nízke percentá. Irán už v minulosti dosiahol približne 60-percentné obohatenie, čo medzinárodní experti označovali za veľmi krátky technický krok od materiálu vhodného pre jadrové zbrane.
Práve existencia približne 400 kilogramov uránu obohateného na 60 percent dnes vyvoláva obrovské obavy. Nie je totiž jasné, kde sa tieto zásoby nachádzajú ani v akom sú stave po sérii útokov na iránske jadrové zariadenia.
Americké spravodajské odhady podľa dostupných informácií naznačujú, že iránsky jadrový program nebude výraznejšie spomalený, pokiaľ nebudú tieto zásoby vysoko obohateného uránu odstránené alebo zničené.
Trump tvrdil, že iránske zariadenia boli „zlikvidované“
Donald Trump ešte minulý rok po americko-izraelských útokoch vyhlásil, že iránske jadrové zariadenia boli „úplne zničené“. Útoky počas 12-dňového konfliktu mali podľa Washingtonu výrazne obmedziť schopnosť Teheránu pokračovať v obohacovaní uránu.
Najväčšia pozornosť sa sústreďovala najmä na komplex Natanz, ktorý patrí medzi najdôležitejšie centrá iránskeho jadrového programu. Satelitné zábery však neskôr ukázali, že rozsah poškodenia nemusí byť taký definitívny, ako pôvodne tvrdila americká administratíva.
Práve neistota okolo skutočného stavu iránskeho jadrového programu dnes komplikuje ďalšie rokovania medzi oboma krajinami.
Rokovania viaznu na jadrovom programe
Jadrová otázka sa stala jedným z hlavných bodov sporu počas rozhovorov medzi USA a Iránom o ukončení konfliktu, ktorý vypukol koncom februára.
Teherán sa snaží presunúť diskusiu o jadrovom programe na neskoršiu fázu rokovaní. Washington však trvá na tom, aby Irán odovzdal svoje zásoby vysoko obohateného uránu do zahraničia a zároveň sa vzdal domáceho obohacovania.
Pre iránske vedenie je to mimoriadne citlivá otázka. Jadrový program Teherán dlhodobo prezentuje ako symbol národnej suverenity a technologickej nezávislosti. Spojené štáty a Izrael však upozorňujú, že ďalšie zvyšovanie úrovne obohatenia môže dramaticky skrátiť čas potrebný na výrobu jadrovej zbrane.
Blízky východ sa môže dostať do ešte nebezpečnejšej fázy
Vyhlásenia iránskeho parlamentného predstaviteľa prichádzajú v období, keď celý región zostáva mimoriadne nestabilný. Konflikt medzi Iránom a Izraelom už ovplyvnil lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, ceny energií aj bezpečnostnú situáciu v Perzskom zálive.
Ak by Irán skutočne pristúpil k 90-percentnému obohacovaniu uránu, išlo by o krok, ktorý by mohol zásadne zmeniť strategickú rovnováhu na Blízkom východe. Zároveň by dramaticky zvýšil tlak na Spojené štáty, Izrael aj medzinárodné organizácie, ktoré sa už roky snažia obmedziť iránsky jadrový program diplomatickou cestou.
