Iránsky najvyšší vodca Ajatolláh Alí Chameneí, ktorý stál na čele Islamskej republiky od roku 1989, zomrel vo veku 86 rokov. Jeho smrť prichádza v čase prudkej eskalácie napätia na Blízkom východe a môže zásadne zmeniť geopolitickú rovnováhu v regióne.
Podľa zahraničných médií, ktoré sa odvolávajú na oficiálne iránske štátne zdroje a štátne vysielanie, bol Chameneí zabitý počas rozsiahlej operácie, ktorú mali spoločne uskutočniť Izrael a Spojené štáty. Správy o jeho smrti sa začali šíriť v nedeľu nad ránom. Iránske štátne médiá a vládne orgány následne jeho úmrtie potvrdili a vyhlásili štátny smútok.
Muž, ktorý premenil revolúciu na systém
Alí Chameneí prevzal moc po smrti Rúholláh Chomejní v roku 1989. Kým Chomejní bol charizmatickým ideológom islamskej revolúcie, Chameneí sa stal architektom jej inštitucionalizácie.
Za viac než tri desaťročia vybudoval komplexný teokratický aparát, posilnil duchovenské štruktúry a najmä zásadne rozšíril vplyv Revolučných gárd. Z pôvodne revolučnej milície sa stal mocenský, vojenský aj ekonomický gigant, ktorý kontroloval balistický arzenál, zahraničné operácie aj významnú časť hospodárstva.
Chameneí vládol dlhšie než samotný Chomejní – a postupne sa stal najvyššou autoritou štátu, ktorú tvrdé jadro režimu považovalo takmer za neomylnú.
Tvrdé potlačenie protestov
Rastúca ekonomická kríza, medzinárodné sankcie a spoločenské obmedzenia však vyvolávali čoraz väčšiu nespokojnosť. Protesty po smrti Mahsy Amíníovej v roku 2022 prerástli do najväčšieho odporu proti režimu za desaťročia. Bezpečnostné zložky reagovali streľbou do davu, tisíce ľudí zahynuli alebo skončili vo väzení.
Koncom roka 2025 vypukla ďalšia vlna masových demonštrácií, v ktorých státisíce Iráncov otvorene požadovali koniec Islamskej republiky. Režim odpovedal najtvrdším zásahom za takmer 50 rokov.
Osa odporu sa rozpadá
Chameneí presadzoval stratégiu nepriamych konfliktov prostredníctvom spojeneckých milícií – tzv. „osi odporu“. Irán podporoval libanonský Hizballáh, jemenských Húsíov aj ozbrojené skupiny v Iraku a Sýrii.
Po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023 sa však situácia dramaticky zmenila. Izrael spustil rozsiahle operácie v Pásme Gazy a postupne oslaboval iránskych spojencov. V roku 2024 došlo k priamym útokom medzi Izraelom a Iránom, čo znamenalo historický precedens.
V júni 2025 nasledovali spoločné izraelsko-americké údery na iránske jadrové zariadenia a vojenské ciele. Irán odpovedal raketami a dronmi.
Jadrový program ako symbol odporu
Chameneí dlhodobo označoval USA za „Veľkého Satana“ a odmietal ustúpiť v otázke jadrového programu. Hoci v roku 2015 Irán podpísal jadrovú dohodu so svetovými mocnosťami, po odstúpení Washingtonu od dohody v roku 2018 Teherán postupne prekročil všetky limity obohacovania uránu.
Pod jeho vedením sa Irán dostal na úroveň takmer zbrojnej čistoty obohatenia – krok od potenciálnej výroby jadrovej zbrane.
Čo bude nasledovať?
Smrť Chameneího otvára mimoriadne citlivú otázku nástupníctva. Nového najvyššieho vodcu musí zvoliť 88-členné Zhromaždenie expertov, zložené prevažne z konzervatívnych duchovných. Jasný nástupca však zatiaľ neexistuje.
Vývoj môže výrazne ovplyvniť postoj Revolučných gárd, ktoré už viackrát ukázali ochotu použiť silu na udržanie moci.
Iránska vláda vyhlásila 40 dní štátneho smútku a týždenné celoštátne voľno.
Blízky východ tak vstupuje do novej, nepredvídateľnej kapitoly.
