Rusko výrazne zrýchľuje výrobu novej generácie prúdových dronov Geraň a kompaktných riadených striel. Podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky už Moskva spustila sériovú výrobu viacerých variantov a pripravuje obrovské rozšírenie produkcie. Nové systémy predstavujú vážnejšiu hrozbu než klasické drony Šáhid, pretože lietajú výrazne vyššou rýchlosťou a sú náročnejšie na zostrelenie.
Ruský obranný priemysel podľa najnovších informácií rozbehol sériovú výrobu celej rodiny prúdových dronov Geraň. Už dnes sa vyrábajú varianty Geraň-4 a kompaktná riadená strela Geraň-5, pričom sériová výroba modelu Geraň-3 má začať v druhej polovici tohto roka.
Tieto informácie poskytla ukrajinská vojenská rozviedka projektu Oboronka portálov Ukrainska Pravda a Mezha.Media. Podľa ukrajinskej rozviedky je Rusko už teraz schopné vyrábať až 500 prúdových dronov Geraň mesačne, teda približne 6000 ročne.
Moskva plánuje obrovské rozšírenie výroby
Podľa ukrajinskej rozviedky chce Rusko výrazne zvýšiť podiel prúdových dronov vo svojej flotile diaľkových úderných systémov. Cieľom Moskvy je, aby prúdové drony tvorili až 50 percent všetkých útočných dronov dlhého dosahu.
Plány Ruska sú pritom mimoriadne ambiciózne. Moskva chce tento rok vyrobiť približne 60 000 kamikadze dronov dlhého dosahu a ďalších 50 000 klamných cieľov, teda spolu až 110 000 systémov.
Takéto čísla naznačujú, že Rusko bude musieť výrazne rozšíriť výrobné kapacity a investovať do ďalšej infraštruktúry.
Geraň je rýchlejšia a nebezpečnejšia než Šáhid

Prúdové drony Geraň predstavujú pre Ukrajinu výrazne väčší problém než klasické vrtuľové Šáhidy. Ich hlavnou výhodou je totiž oveľa vyššia rýchlosť, ktorá výrazne komplikuje prácu protivzdušnej obrany.
To je mimoriadne nebezpečné najmä pre pohraničné a frontové oblasti, kde môžu ruské sily naplno využiť rýchlosť týchto systémov. Pri útokoch hlboko vo vnútrozemí sa táto výhoda síce čiastočne stráca, no aj tak ide o citeľný posun vo vývoji ruských útočných dronov.
Ukrajinská rozviedka zároveň upozorňuje, že nasadenie prúdových Geraňov je zatiaľ prevažne experimentálne. Rusko na ich prevádzku využíva špeciálne „droneporty“, pričom jeden z nich sa nachádza v Orelskej oblasti. Už minulý rok sa objavili informácie, že podobné zariadenie vzniká aj v okupovanej Doneckej oblasti neďaleko frontovej línie.
Pôvod nových dronov vedie do Iránu
História dronov Geraň siaha k iránskemu modelu Šáhid-238, ktorý však podľa dostupných informácií ruskú armádu príliš nepresvedčil. Následne sa objavil ruský variant Geraň-3, o ktorom sa prvýkrát verejne hovorilo už v roku 2025.
Jeho prvé zaznamenané nasadenie prišlo počas útoku na Kyjev v júni minulého roka.
Geraň-3 využíva čínsky prúdový motor Telefly JT80. Podľa ukrajinskej rozviedky dosahuje cestovnú rýchlosť približne 300 km/h, zatiaľ čo klasické vrtuľové Šáhidy lietajú okolo 180 km/h. Maximálna rýchlosť môže dosiahnuť až 370 km/h, najmä pri záverečnom útoku na cieľ alebo pri prelete cez oblasti nasýtené protivzdušnou obranou.
Dolet systému má byť približne 1000 kilometrov.
Rusko testovalo aj dron s raketou vzduch-vzduch
Variant Geraň-4 bol podľa dostupných informácií upravený na ešte vyššie rýchlosti a dokáže lietať rýchlosťou až 500 km/h.
Rusko zároveň experimentovalo aj s veľmi nezvyčajnou konfiguráciou – na dron mala byť integrovaná raketa vzduch-vzduch R-60.
Ešte väčšiu pozornosť však vyvoláva systém Geraň-5, ktorý analytici označujú za plnohodnotnú, lacnú a kompaktnú riadenú strelu s plochou dráhou letu.
Rusko ju prvýkrát predstavilo počas osláv 9. mája. Podľa dostupných údajov môže dosahovať rýchlosť až 600 km/h a dolet približne 1000 kilometrov. Skoršie informácie navyše naznačovali, že Moskva plánovala odpaľovať tieto strely aj z útočných lietadiel Su-25.
Rusko sa snaží zaplaviť Ukrajinu novou generáciou dronov
Celý program naznačuje, že Moskva sa už nespolieha iba na klasické Šáhidy, ale snaží sa vytvoriť oveľa rýchlejšiu a ťažšie zachytiteľnú generáciu lacných útočných systémov.
Ak sa Rusku podarí naplniť plány výroby v desiatkach tisíc kusov ročne, môže to výrazne zvýšiť tlak na ukrajinskú protivzdušnú obranu a zároveň ešte viac zaťažiť výrobcov západných systémov protivzdušnej obrany.