Severná Kórea postupne rozširuje svoj jadrový arzenál tempom, ktoré začína prekonávať schopnosti americkej protiraketovej obrany. Podľa dostupných odhadov by Pchjongjang mohol v najbližších rokoch dosiahnuť úroveň, pri ktorej dokáže zahltiť obranný systém USA.
Ako upozorňuje Bloomberg, analýza vývoja severokórejských kapacít naznačuje, že nejde len o pomalý rast, ale o trend, ktorý sa môže postupne vymknúť kontrole. Odborníci pritom upozorňujú nielen na samotný počet hlavíc, ale aj na paralelný vývoj nosičov a infraštruktúry, ktorá umožňuje ich výrobu.
Rýchle tempo výroby jadrových hlavíc
Juhokórejský prezident Lee Jae-myung uviedol, že Severná Kórea je schopná vyprodukovať materiál až pre 20 jadrových hlavíc ročne. Takéto tempo by v relatívne krátkom čase výrazne zvýšilo celkový arzenál krajiny.
Kľúčovým faktorom je pritom rozširovanie a modernizácia zariadení na výrobu štiepneho materiálu. Ak bude tento trend pokračovať, produkcia sa môže ešte zrýchliť. Paralelne s tým Pchjongjang vyvíja nové raketové systémy, ktoré majú tieto hlavice niesť.
Medzikontinentálne rakety ako hlavná hrozba
Severná Kórea v posledných rokoch predstavila viacero typov medzikontinentálnych balistických rakiet, vrátane modelov Hwasong-15, Hwasong-17, Hwasong-18 a Hwasong-19. Podľa analýz už kombinácia týchto nosičov a existujúcich hlavíc môže predstavovať dostatočnú palebnú silu na prekonanie amerického systému obrany v strednej fáze letu.
Ten bol pritom navrhnutý na zachytenie obmedzeného počtu rakiet a jeho vývoj stál približne 65 miliárd dolárov. Pri väčšom počte útočiacich cieľov však môže byť jeho kapacita nedostatočná.
Nejasný skutočný počet rakiet
Odhady počtu severokórejských medzikontinentálnych rakiet sa výrazne líšia. Americká Defense Intelligence Agency minulý rok uviedla, že Pchjongjang má približne 10 takýchto rakiet.
Niektorí analytici však poukazujú na to, že Severná Kórea za posledné desaťročie uskutočnila minimálne rovnaký počet testov a môže disponovať až 48 odpaľovacími zariadeniami. Podľa odhadu experta Vanna Van Dipena z projektu 38 North by krajina mohla mať približne 24 medzikontinentálnych rakiet, pričom výroba pokračuje.
Americká obrana má svoje limity
Americký systém pozemnej protiraketovej obrany zahŕňa 44 interceptorov rozmiestnených na Aljaške a v Kalifornii, pričom plánuje rozšírenie o ďalších 20 kusov na Aljaške. Tento systém bol však navrhnutý na výrazne menšiu hrozbu, než akú môže predstavovať rýchlo rastúci arzenál Severnej Kórey.
USA zároveň pracujú na ambicióznom projekte Golden Dome, ktorý má zabezpečiť ochranu proti všetkým vzdušným hrozbám vrátane rakiet z Číny, Ruska a Severnej Kórey. Nie je však jasné, či je takýto systém realizovateľný bez investícií presahujúcich bilión dolárov.
Situáciu navyše komplikuje fakt, že jedna medzikontinentálna raketa môže niesť jadrovú hlavicu so submuníciou, ktorú by bolo potrebné zachytiť samostatne. Obranný systém tak nemusí čeliť len jednej hrozbe, ale viacerým cieľom naraz.
Rast, ktorý prekonáva iné krajiny
Aj konzervatívnejšie odhady hovoria o produkcii približne 12 až 15 hlavíc ročne, čo je stále tempo, ktoré prekonáva napríklad Indiu. Tá v poslednom období zvýšila svoj arzenál na približne 180 jadrových hlavíc, pričom medzi rokmi 2024 a 2025 pridala len osem kusov.
Zaujímavý je aj historický kontext. Počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa produkovala Severná Kórea materiál približne pre šesť hlavíc ročne. V tom čase sa vzťahy medzi Washingtonom a Pchjongjangom krátkodobo zlepšili a americký prezident dokonca vyhlásil, že krajina už nepredstavuje jadrovú hrozbu.
Otázniky nad reálnymi schopnosťami
Napriek rýchlemu rastu arzenálu zostáva viacero kľúčových otázok nezodpovedaných. Severná Kórea totiž nikdy netestovala svoje medzikontinentálne rakety s reálnymi jadrovými hlavicami.
Nie je preto isté, či by boli schopné prežiť let na veľké vzdialenosti, vyhnúť sa obranným systémom a odolať extrémnym podmienkam pri návrate do atmosféry. Práve tieto faktory budú rozhodujúce pre reálnu efektivitu severokórejského jadrového odstrašenia.
