Zvláštny fenomén nám odráža radarové vlny späť na Zem: Trvalo to viac ako 50 rokov, no vedci zistili páchateľa
Anomáliu vedci začali pozorovať hneď ráno a nezmizla, až kým nebola tma.
Naša atmosféra sa vyznačuje prazvláštnym fenoménom, ktorý miatol vedcov celé desaťročia. Ide o anomáliu, ktorá sa nachádza približne 150 km nad zemou a odráža späť radarové vlny observatórií. Anomália sa začína na úsvite, potom silnie a klesnúť môže o 20 až 30 km, kým nie je Slnko priamo nad hlavou. Potom silnie opäť ku súmraku, kým nezmizne.
Trvalo viac ako 50 rokov, než sa vedcom podarilo túto záhadu vyriešiť, informuje portál AGU. Prelom sa podaril vedcom z Boston University v roku 2016, kedy našli pravdepodobného vinníka. Tým bolo samotné Slnko, čo vysvetľuje, prečo anomália zmizla pri solárnom zatmení a počas solárnych erupcií bola najsilnejšia. Stále je to však na našu hviezdu mimoriadne bizarné správanie.
Vedci vedeli, že ultrafialové žiarenie reaguje vo vrchnej časti atmosféry s kyslíkom a dusíkom a odoberá im elektróny. Vznikajú ióny, ktoré môžu spolu s ďalšími časticami začať vibrovať dostatočne silno na to, aby dokázali odraziť radarové vlny. Po sformulovaní teórie ju museli vedci otestovať a na to si zavolali pomoc expertov na počítačové modely. Tie im ukázali, ako by mohli častice vo vrchnej vrstve zemskej atmosféry medzi sebou reagovať.
Čo vytvára ozveny v atmosfére?
Výsledok bol jasný. Slnečná energia sa ukázala ako dostatočne silná na to, aby v atmosfére vytvorila podmienky na vytvorenie radarových „ozvien“.
„Je naozaj vzrušujúce, že nám simulácia ukázala tento výsledok. Veda naozaj stojí za to, ak sa vám podarí prísť na niečo, čo nikoho nikdy predtým nenapadlo,“ hovoril vedúci štúdie, Meers Oppenheim.
Objav zdroja ozvien vedcom pomohol presnejšie sledovať pohyby častíc vo vrchnej vrstve zemskej atmosféry. Poloha Slnka a Mesiaca zároveň vytvára takzvaný Atmosférický príliv, fenomén, ktorý sa vyznačuje zmenami v tlaku. Už staršie práce dokázali, že atmosférický príliv má šancu mierne ovplyvniť zrážky a teplotu v nižších nadmorských výškach. Sám o sebe sa tento jav sleduje ťažko, no vedci môžu sledovať ozveny a ich pohyb z vyšších nadmorských výšok do nižších. Keďže už vedci vedia čo tieto ozveny vytvára a čo vlastne sú, sledovaním pohybov vibrujúcich iónov a iných častíc získali lepšiu predstavu o pohyboch atmosféry.
Neprehliadnite
Atmosférický príliv je vo svojej podstate veľmi podobný ako príliv a odliv vody. Ako sme už spomenuli, ovplyvňuje ho poloha kozmických telies, najmä Slnka a Mesiaca, no môžu ich ovplyvniť aj iné faktory, napríklad planetárne vlny alebo konvekcia. Vedci sa až do roku 2016 báli použiť atmosférické ozveny ako nástroj na meranie iných javov, hlavne kvôli tomu, že ostávali z veľkej časti záhadou. O jej vyriešenie sa vedci začali pokúšať ešte v roku 2013, odpoveď prišla o tri roky neskôr. Slnko ako „hlavný páchateľ“ môže vysvetliť aj to, prečo sa ozveny objavujú pri východe slnka náhle a po jeho západe rovnako rýchlo miznú.
Komentáre