SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Zvláštne správanie zemského jadra: Vedci odhalili proces ovplyvňujúci dĺžku dňa aj magnetické pole planéty

Nový výskum ide proti odsúhlasenej teórii tvrdiacej, že zemské jadro rotuje rýchlejšie ako povrch Zeme.

V hlbinách Zeme, uprostred našej planéty leží jadro, ktoré sa podľa štúdie vedcov z University of Southern California vymyká akceptovaným modelom. Predchádzajúce štúdie naznačovali, že sa zemské jadro točí okolo svojej osi rýchlejšie, než povrch planéty, no podľa nových výsledkov môže kmitať, informuje Eurekalert.

Štúdia na základe seizmických údajov konštatuje, že v priebehu rokov 1969 až 1974 vnútorná časť zemského jadra zmenila svoj smer. Vedci zároveň dodávajú, že ich model môže vysvetliť aj rozdiely v dĺžke dňa, ktoré v priebehu uplynulých desaťročí zaznamenali. Vnútorná časť zemského jadra je žeravá sféra o veľkosti trpasličej planéty Pluto, ktorá sa skladá prevažne zo železa. Táto sféra sa postupom času mení, no vedci ju nedokážu pozorovať priamo, preto sa rôzne zmeny pokúšajú čo najpresnejšie popísať na základe nepriamych pozorovaní.

„Naša štúdia dokazuje, že vnútorná časť zemského jadra rotovala v rozmedzí rokov 67-71 o čosi pomalšie a v rozmedzí rokov 71-74 začala rotovať v opačnom smere. Počas tohto procesu sa zároveň menila aj dĺžka dňa,“ vysvetľuje John Vindale, jeden z autorov štúdie.

Teória o kmitaní zemského jadra už existuje nejaký ten piatok, no vedecká komunita doteraz nevedela povedať, či je správnou. Nová štúdia použila pre výskum vlny generované sovietskymi jadrovými testami, ktoré sa uskutočnili medzi rokmi 1974 až 1974. Štúdia však dospela ku svojim záverom až v momente, keď vedecký tím analyzoval sériu skorších jadrových testov. Tie prebehli medzi rokmi 1969 a 1971.

Do hlbín Zeme

Autori štúdie predpokladali, že analýza skorších jadrových testov ukáže rovnakú rotáciu vnútorného jadra ako predchádzajúca analýza. Prekvapením bolo, keď odhalili pravý opak. Analýza skorších jadrových testov ukázala, že sa zemské jadro pohybovalo iným smerom. Ak by chcel tím získať ďalšie dáta, musel by sa spoľahnúť na rovnako presné dáta, akými boli seizmické vlny vytvorené podzemnými jadrovými testami. Tie sa však už dnes nekonajú, a tak sa musia seizmológovia spoliehať na nepresné vlny vznikajúce počas zemetrasení.

Teóriu o kmitaní zemského jadra podporujú aj rozdiely v dĺžke dňa, ktoré sú síce minimálne, no vedcom sa ich podarilo zaznamenať. Zistili, že v období šiestich rokov sa dĺžka dňa môže zmeniť o približne 0.2 sekundy. Kmitanie zemského jadra podporujú aj zmeny geomagnetických polí.

„Zemské jadro nie je fixné. Vyzerá to tak, že sa každých šesť rokov posúva o niekoľko kilometrov tam a späť,“ vysvetľuje Vidale.

Autori štúdie sa vo svojej práci pokúšali zistiť, či sa zemské jadro progresívne hýbe, alebo je z dlhodobého hľadiska vzhľadom na ostatné štruktúry pevné. Vedci sa pokúšajú pochopiť ako mohlo zemské jadro vzniknúť a ako sa postupom času vyvíja.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close