Zmiznutie Neandertálcov bola genocída, tvrdí kriminológ: Prináša nám sadistický pohľad na našu minulosť
Kriminológ Yarin Eski verí, že zmiznutie Neandertálcov by sme mali označovať ako genocídu orchestrovanú modernými ľuďmi.
Neandertálci, najbližší predkovia človeka, kráčali po tejto planéte pred približne 40-tisíc rokmi a ako naznačujú výskumy, tento druh človeka spolunažíval s modernými ľuďmi, no nakoniec záhadne zmizol z povrchu našej planéty.
Predpokladá sa, že za zmiznutie Neandertálcov môže evolučný tlak. Moderní ľudia boli lepšími lovcami, čo viedlo k poklesu neandertálskej populácie a jej následnému vyhynutiu. Musíme ale podotknúť, že vedci zatiaľ nevedia presne povedať, čo sa presne stalo a nevylučujú ani to, že moderní ľudia viedli s Neandertálcami vojnu, ktorá viedla k ich postupnému vyvraždeniu.
Ako informuje portál IFL Science, vo vedeckej komunite sa objavuje aj hypotéza, podľa ktorej mali naši predkovia, Homo sapiens, obzvlášť veľkú tendenciu ku genocíde. Za touto hypotézou stojí doktor Yarin Eski, ktorý sa venuje kriminológii. Eski argumentuje, že tendencie ku genocíde a masovému využívaniu sú podľa jeho názoru definujúce charakteristiky človeka.
Eski ďalej vysvetľuje, že existuje niekoľko rôznych spôsobov, akým mohli moderní ľudia prispieť ku vymretiu Neandertálcov. Jednou z hypotéz je, že keď sme prišli do Eurázie z Afriky, moderní ľudia so sebou priniesli choroby, voči ktorým nemali Neandertálci vytvorenú imunitu.
Ďalšou hypotézou, s ktorou vedecká komunita pracuje, je, že sme mali lepšie lovecké nástroje a naši predkovia dokázali získať väčšinu potravy a Neandertálci vyhladovali. Iná hypotéza zas naznačuje, že Neandertálci nevymreli, no zmizli tým, že sa naši predkovia s nimi krížili.
Neprehliadni
Bolo zmiznutie Neandertálcov genocída?
Eski sa ale vo svojej novej práci pozrel na zločinecké tendencie ľudskej mysle. Naznačuje, že táto naša negatívna vlastnosť utvárala väčšinu svetovej histórie a mohla mať vplyv aj na osud Neandertálcov. Tvrdí, že moderný človek mal voči Neandertálcom pokročilé kognitívne vlastnosti a špecificky vedel, ako kreatívnym spôsobom dehumanizovať ostatných. Táto špecifická vlastnosť viedla k tomu, že sme sa stali dominantným druhom na planéte.
“Ak chceme nejaký druh úplne vyhladiť z povrchu zemského a dopustiť sa genocídy, častokrát potrebujeme iného človeka dehumanizovať a vnímať ho ako niečo neľudské. Tým človek dokáže držať odstup od vzájomnej podobnosti. Paradoxne je špecificky ľudské vnímať iných ľudí ako neľudí,” vysvetľuje Eski.
Ako historické príklady uvádza kriminológ staroveký Egypt, Rímsku ríšu, kolonizáciu Ázie a Ameriky Európanmi. Ako posledný príklad uvádza aj Nacistickú ríšu. Tieto príklady ho utvrdzujú v tom, že vyhladenie iných druhov alebo ich využívanie a následná genocída je vlastnosť špecifická pre náš druh.
“Verím, že zmiznutie Neandertálcov by sme mali vnímať ako genocídu. Ľudské dedičstvo, ktoré častokrát vnímame ako dobrú vec, ktorá nás dostala na miesto dominantného druhu, bolo vystavané na nekonečnom násilí, deštrukcií, zabíjaní a nakoniec aj genocídy,” tvrdí Eski.
Genocída alebo nešťastná vojna?
Viacerí výskumníci uvažujú o tom, že nažívanie moderných ľudí a Neandertálcov neprebiehalo až tak pokojne, ako sme si donedávna predstavovali. Neandertálci boli mimoriadne nebezpečnými bojovníkmi a lovcami. Ich schopnostiam sa vyrovnal naozaj len Homo sapiens. V dávnej minulosti boli Neandertálci vrcholovými predátormi a rovnako ako iné dravé živočíchy, aj oni boli teritoriálni.
Problémom bolo, že Neandertálci nemali prirodzených predátorov. Ich populácia neustále rástla a časom musel prísť konflikt o najlepšie miesta na lov. Ako vedci vysvetľujú, ak ich populáciu nekontrolovali iné predátori, konflikt to urobil za ne.
Neznamená to, že moderný človek prišiel na územie Eurázie s myšlienkou genocídy, no konflikt vznikol prirodzene, keď človek vstúpil na územie iného vrcholového lovca, Neandertálca. Napätie medzi dvoma druhmi rástlo, keď sme dokázali útoky nášho evolučného bratranca odraziť a zabrať si čoraz väčšie lovecké územia. Nepomohlo ani to, že moderní ľudia boli od začiatku sociálnejší a vytvárali väčšie skupinky. To znamenalo, že potrebovali aj viac jedla a preto si zaberali aj ďalšie územia.
Komentáre