Život na Zemi mohol existovať už krátko po vzniku planéty: Vedci objavili stopy najstarších známok života
Nový výskum prináša informácie nielen o tom, ako mohol vzniknúť život na Zemi, ale aj o tom, či ho nájdeme aj na iných planétach.
Neďaleko kanadského mesta Quebec vedci objavili pravdepodobne najstaršie známky života na planéte. Predpokladá sa, že tieto mikroskopické organizmy obývali našu planétu len 300-miliónov rokov po tom, ako vznikla. Výsledky štúdie naznačujú, že abiogenéza, proces kedy sa z neživej hmoty stane živý organizmus je oveľa jednoduchší, než si vedci doteraz mysleli, píše portál Universe Today.
Nielen to, ak je abiogenéza „jednoduchším“ procesom, potom môže byť život vo vesmíre oveľa bežnejší. Fosílie mikroskopických organizmov pochádzajú z regiónu Nuvvuagittuq, ktorý sa kedysi nachádzal hlboko pod hladinou oceánu v blízkosti hydrotermálnych ventilov. Postupom času sa región vplyvom geologických a tektonických zmien dostal na povrch.
O známkach života v hornine sa začalo hovoriť už v roku 2017, no v tej dobe neboli dôkazy jednoznačné. Vedci si však všimli drobné vlákna, ktoré mohli byť znakom baktérií, no nedokázali vylúčiť ani to, že ich vytvoril nejaký chemický proces. Od tej doby ale región študujú intenzívnejšie. Ich štúdia sa objavila aj vo vedeckej publikácii Science Advances a nahráva teórií, že sa vo vzorkách nachádzajú stopy bakteriálneho života. Okrem pôvodných štruktúr objavili aj komplexnejšie, ktoré už nemohli byť vytvorené chemickými procesmi.
Jednoduchšie štruktúry mohli vzniknúť nebiologickými procesmi, no analýza vzorky ukázala aj štruktúru pripomínajúcu strom. V tomto prípade sa predpokladá, že za vznikom štruktúry stoja mikroskopické formy života.
„Naša práca naznačuje, že život na Zemi mohol vzniknúť len za 300-miliónov rokov. To je z vesmírneho hľadiska veľmi krátka doba, približne jeden obeh Slnka okolo jadra Mliečnej dráhy,“ vyjadril sa vedúci štúdie, doktor Dominic Papineau.
Život vo vesmíre
Vzorky poukazujú nielen na to, že život na Zemi vznikol prakticky okamžite po vzniku planéty, ale aj to, že medzi mikroskopickými organizmami existovala aj diverzita. Mikróby získavali energiu odlišnými spôsobmi a pravdepodobne sa živili železom, sírou, oxidom uhličitým a svetlom – prostredníctvom fotosyntézy.
Neprehliadnite
Vedci vylúčili akékoľvek nebiologické spôsoby vzniku vzoriek sériou testov. Na konci sa naozaj potvrdzuje, že vo vzorkách sa môžu nachádzať stopy živých mikroskopických organizmov, hoci priestor pre omyl stále existuje.
Napriek tomu je tento objav dobrou správou pre všetky vedecké misie, ktoré sa pokúšajú pátrať po živote v našej Slnečnej sústave. Vedci predpokladajú, že ak existujú správne podmienky, život môže vzniknúť veľmi rýchlo a môže sa vyskytovať kdekoľvek. Ako píšu autori z kozmického hľadiska stačí len relatívne krátka doba na to, aby vznikol „život na organizovanej úrovni“. Mikroskopický život však môže vzniknúť aj na planéte, ktorá je veľmi mladá.
Vedci predpokladajú, že podobné formy života môžu existovať aj na iných planétach, kde voda reagovala so sopečnou horninou. Zároveň dodávajú, že mimozemský život by mohol byť oveľa bežnejší, než si vedci doteraz mysleli.
Komentáre