Zem sa v minulosti viac podobala na Saturn. Pred 466-miliónmi rokmi vyzerala z diaľky úplne inak
Výskumníci v novej štúdii naznačujú, že naša planéta Zem mohla mať v dávnej minulosti prstenec podobný Saturnu.
Planéta Saturn je momentálne jediným kozmickým telesom v Slnečnej sústave, ktoré má okolo seba prstence. Ako ale ukazuje nová štúdia z Monash University, v dávnej minulosti sa mohla aj naša planéta Zem pýšiť takouto ozdobou.
Štúdia naznačuje, že prstenec Zeme vznikol pred približne 466-miliónmi rokov. Išlo o začiatok obdobia, ktoré sa vyznačovalo neobvykle častým bombardovaním meteoritov. Toto obdobie sa nazýva Ordovikova meteoritová udalosť. Ide o prekvapivú štúdiu, ktorá vychádza z rekonštrukcie platňovej tektoniky počas historického obdobia ordovik.
Autori štúdie zaznamenali polohu 21 kráterov po dopade asteroidov. Všetky krátery sa nachádzajú v oblasti do 30 stupňov od rovníka, pričom viac ako 70 percent kontinentálnej kôry Zeme sa nachádza mimo tento región. Výskumníci to považujú za anomáliu, ktorú zatiaľ nedokážeme bežnými teóriami vysvetliť.
Prstenec Zeme
Nová štúdia tvrdí, že pred približne 466-miliónmi rokov popri Zemi preletel veľký asteroid. Ten sa dostal do vzdialenosti, kedy slapové sily asteroid roztrhali na kusy a okolo našej planéty vtedy vznikol prstenec, ktorý sa podobal na prstence Saturnu. Postupom času materiál z prstencov padal na Zem, čo by mohlo vysvetliť zvýšený počet kráterov v oblasti rovníka.
“Najfascinujúcejšie na našej hypotéze je to, ako mohol takýto prstenec ovplyvniť podnebie na planéte. Predpokladáme, že tento prstenec vrhal tieň na Zem, čím mohol prispieť k výraznému globálnemu ochladeniu,” hovorí Andy Tomkins, jeden z autorov štúdie.
Koniec obdobia ordovik sa momentálne považuje za najchladnejšie obdobie posledných 500-miliónov rokov. Myšlienka že prstencový systém môže vplývať na globálne teploty otvára novú vrstvu komplexnosti tomu, ako chápeme vplyv vesmírnych udalostí na podnebie planéty.
Neprehliadnite
Za bežných okolností asteroidy vrážajú do kozmických telies náhodne. Môžeme vidieť na Mesiaci a na Marse, že sú krátery rozmiestnené rovnomerne po celom povrchu telesa. Nová štúdia ale dokázala, že krátery, ktoré vznikli na Zemi počas obdobia ordovik, neboli náhodné.
Vedci sa zamerali na stabilné, nerušené kratóny s horninami staršími ako stredný ordovik. Pritom vylúčili oblasti pokryté sedimentmi alebo ľadom. Z práce vylúčili aj zvetrané oblasti a oblasti postihnuté tektonickou aktivitou.
Pomocou Geografického informačného systému GIS identifikovali geologicky vhodné regióny na rôznych kontinentoch. Regióny ako Západná Austrália, Afrika, Severoamerický kratón a malé časti Európy boli považované za vhodné na zachovanie takýchto kráterov.
Čo sa rovníka týka, tam výskumníci zistili, že len 30% oblasti bolo vhodnej na vznik týchto kráterov. Napriek tomu všetkých objavených 21 kráterov výskumníci našli práve v tejto oblasti. Jednoduchšie povedané, šance sú také, ako keby si hodil trojhrannou kockou a dostal rovnaké číslo 21-krát za sebou.
Zem a veľké asteroidy
Nová štúdia hovorí o impaktných kráteroch na povrchu Zeme. V tomto smere je zaujímavým aj výskum z minulého roka, ktorý zisťoval, ako často sa naša planéta stretáva s veľkými asteroidmi. Vyššie sme spomínali, že prstenec Zeme vznikol s najväčšou pravdepodobnosťou počas stretu s veľkým kozmickým objektom. Ako často sa ale stáva, že takýto objekt do Zeme narazí?
Štúdia vedcov odhalila, že štyri relatívne mladé krátery, môžu byť oveľa väčšie, než sa spočiatku predpokladalo. Ak by sa to potvrdilo, potom by riziko kolízie s veľkými asteroidmi mohli vzrásť až desaťnásobne.
Netreba sa ale báť, stále je riziko veľmi malé. Napriek tomu vesmírne agentúry ani malé riziko nezanedbávajú. Ak by sme sa niekedy v budúcnosti dostali na kolízny kurz s veľkým asteroidom, dôsledky by boli naozaj katastrofické. Ak sa kolízie s veľkými objektmi odohrávajú častejšie než sme mysleli, potom musí byť ľudstvo pripravené na scenár, kedy sa tak stane. Príkladom je historická misia DART, ktorá skúmala, či by sme dokázali odkloniť dráhu asteroidu.
Komentáre