Zem sa pred 250 miliónmi rokov premenila na skleníkový svet a my konečne vieme prečo. Išlo o najväčšie vymieranie života v dejinách
Výskumníci sa lepšie pozreli na Veľké vymieranie, najhoršie masové vymieranie v histórií našej planéty. Zem existovala ako super-skleník.
Výskumníci zistili, že pred približne 252-miliónmi rokov všetok život na Zemi zmizol. Ide o udalosť, ktorá sa nazýva masové vymieranie medzi Permom a Triasom, alebo hovorovejšie “Veľké umieranie”. Ako informuje portál The Conversation, išlo o najväčšie vymieranie zo všetkých, ktorými si Zem prešla.
Masové vymierania života na Zemi sa odohrali 5-krát počas celej histórie našej planéty, no Veľké vymieranie bolo tým najväčším a najhorším. Odhaduje sa, že počas tejto udalosti zmizlo z povrchu zemského až 94 % morských druhov a 70% suchozemských druhov. Rovnako sa odhaduje, že počas Veľkého vymierania výrazne ubudli aj dažďové pralesy, ktoré slúžia ako dôležitý mechanizmus na sťahovanie oxidu uhličitého.
Vedci už roky predpokladajú, že za Veľké vymieranie môže náhly nárast skleníkových plynov v atmosfére. Ten viedol k rovnako prudkému nárastu globálnych teplôt, čo vynaložilo extrémnu záťaž na živočíchy, ktorej sa nedokázali prispôsobiť. Výskumníci ale dlho nevedeli s istotou povedať, prečo tieto nesmierne horúce podmienky pretrvávali milióny rokov.
V rámci štúdie vedci zistili, že úbytok tropických lesov uzamkol našu Zem v skleníkovom stave. To potvrdzuje, že ak sa ekosystémy našej planéty dostanú za určitý bod zlomu, potom nasleduje katastrofický ekologický kolaps, ktorý nemôžeme zastaviť.
Ako sa Veľké vymieranie začalo
Odhaduje sa, že Veľké vymieranie odštartovali masívne erupcie na území dnešnej Sibíri. Erupcie vyvrhli na povrch roztavenú horninu, ktorá roztavila aj okolité skaly. To uvoľnilo do atmosféry obrovské množstvo oxidu uhličitého v časovom horizonte 50-tisíc rokov, čo je naozaj rapídna zmena. Množstvo oxidu uhličitého zároveň viedlo k rapídnemu zvýšeniu tepla. Tento nárast teplôt bol primárnym dôvodom vyhubenia obrovského množstva živočíchov.
Neprehliadni
Počas Veľkého vymierania sa mohli teploty na povrchu zvýšiť až o závratných 6 až 10 stupňov Celzia. To je príliš veľký nárast na to, aby sa živočíchy dokázali na vyššie teploty adaptovať. Autori štúdie vysvetľujú, že počas podobných sopečných erupcií mohli vzniknúť porovnateľné podmienky, no ekosystém sa vrátil do normálu za 100-tisíc až milión rokov.
Veľké vymieranie ale spustilo superskleníkový efekt, ktorý vyústil v to, že priemerná povrchová teplota sa pohybovala na viac ako 34 stupňoch Celzia. Pre lepšiu predstavu, to bolo o 8 stupňov teplejšie, než je dnešná priemerná teplota na rovníku. Tieto pekelné podmienky pretrvávali viac ako päť miliónov rokov.
V rámci štúdie výskumníci sledovali, ako sa menilo rastlinstvo v rôznych biómoch pred Veľkým vymieraním a až osem miliónov rokov po ňom. Výskumníci sa domnievajú, že po erupciách a rapídnom náraste teplôt boli hlavne tropické lesy silno zasiahnuté. To viedlo k ich vymieraniu, čo následne významne poškodilo efektivitu organického uhlíkového cyklu.
“Rastliny boli najsilnejšie zasiahnuté meniacimi sa podmienkami, pretože sa nemôžu proste zobrať a odísť,” konštatujú výskumníci.
Tropické pralesy úplne zmizli
Fosílne záznamy ukázali nielen to, že tropické oblasti dostali najväčší zásah, no že boli kompletne vyhubené. Masívne tropické pralesy boli nahradené drobnými lykopodmi, ktoré majú na výšku len 20 centimetrov. Väčšie rastliny v tej dobe ostali len pri póloch, v pobrežných a hornatých oblastiach, kde boli teploty aspoň o niečo nižšie. Po približne 5-miliónoch rokov to boli tieto rastliny, ktoré opäť zalesnili celú planétu.
Tieto rastliny ale neboli až tak efektívne v moderovaní uhlíkového cyklu Zeme, ako tropické lesy. Výskumníci potvrdili, že superskleníkový efekt, ktorý spôsobil Veľké vymieranie, trval 5 až 6-miliónov rokov. Postupne sa začal zvoľňovať až keď sa začali rastliny rozmnožovať a uhlíkový cyklus sa pomaly reštartoval.
Autori štúdie varujú, že život nie je stvorený na to, aby dokázal reagovať na masívne zmeny na krátkej časovej osi, čo prirovnávajú ku globálnemu otepľovaniu, ktorým si prechádzame dnes.
Komentáre