Zem mohla byť oveľa väčšia, nebyť Jupitera. Čo by to znamenalo pre život, ako ho poznáme?
Už viac ako 200-rokov kolujú teórie o tom, že na planéte nie je pre ľudí dosť zdrojov. Čo ak by sa však zo Zeme stala super-Zem?
Thomas Robert Malthus bol anglickým ekonómom, ktorý položil základy teórie, ktorá znepokojuje vedcov už viac ako 200 rokov. Táto skupina vedcov tvrdí, že Zem nie je dostatočne veľká a nemá dostatok prírodných zdrojov na podporu obrovskej populácie, ktorá túto planétu obýva. Čo by sa však stalo, ak by sa Zem radila do kategórie planét, ktoré nazývame super-Zeme? Ide o exoplanéty, ktoré bývajú niekoľkokrát väčšie, ako naša planéta, pritom podmienky na nich by mohli byť veľmi podobné podmienkam, ktoré máme u nás doma. Tejto téme sa venuje aj YouTube kanál Ridddle.
Mickey Rosenthal, z University of California, Santa Cruz, sa zaoberá teoretickým výskumom exoplanét. Podľa jeho slov môžeme viniť Jupiter za to, že sa z našej planéty nestala super-Zem. Pri formácií planét sa totiž Jupiter vyformoval ako prvý a jeho gravitačná sila priťahovala k sebe viac materiálu z protoplanetárneho disku, z ktorého vznikli všetky planéty v sústave. Práve vďaka Jupiteru preto Zem nemala dostatočné množstvo materiálu na to, aby sa z nej stala oveľa väčšia planéta.
Lenže väčšia planéta neznamená len viac priestoru. Znamená to aj väčšiu hmotnosť a tým pádom aj silnejšiu gravitáciu, ktorej by sa muselo prispôsobiť všetko, čo na našej planéte existuje. Moderné mrakodrapy, ako napríklad Burdž chalífa, by sa zrútili a ľudstvo by pravdepodobne už navždy zabudlo na myšlienku mrakodrapov. Stromy, hory, zvieratá, ale aj ľudia, všetko by sa scvrklo a bolo by oveľa ťažšie.
Nepriaznivé podmienky
Povedzme že človek váži 75kg. Ak by sa nachádzal na super-Zemi, dvakrát väčšej ako Zem, jeho váha by sa zdvojnásobila na 150kg. Ak by sme sa vyvinuli na desaťkrát väčšej planéte, naša hmotnosť by mohla dosiahnuť až 750kg. Asteroidy sú ďalším problémom, ktorému by musela super-Zem čeliť. S väčšou gravitáciou by sa zrážky stávali oveľa častejšie, než je tomu teraz. Navyše by dopadajúce asteroidy leteli oveľa vyššou rýchlosťou, čo by mohlo mať katastrofické následky.
Zároveň by sme mohli pravdepodobne zabudnúť na vesmírne cestovanie. Hoci by nám súčasné technológie umožnili dostať sa do vesmíru, z povrchu 10-násobne masívnejšej Zeme, štart rakety by bol nesmierne nákladný a nevýhodný.
Neprehliadnite
Hilke Schlichting z University of California, Santa Cruz tvrdí, že ak by sa zo Zeme stala super-Zem, voda na jej povrchu by sa vyparila. Spôsobené by to bolo migráciou planéty bližšie k Slnku, čo by tým pádom znamenalo zvýšenie teploty na jej povrchu. Super-Zem by sa podľa jej slov nachádzala tak blízko, že by 1 rok trval približne 100 dní. Planéta, obiehajúca okolo menšej hviezdy by teoreticky mohla mať v tejto vzdialenosti vhodné podmienky. V prípade nášho Slnka by Zem, 10-krát masívnejšia, než ju poznáme, nemohla mať vhodné podmienky pre život.
Komentáre