SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Zatmenie Slnka tak, ako ste ho ešte nevideli: Všimnite si hory Mesiaca osvetlené „solárnym ohňom“!

Sona Solar Dynamics Observatory zachytila zatmenie Slnka tak, ako ho v živote neuvidíme.

Solar Dynamics Observatory je vesmírne observatórium, ktoré sleduje Slnko prakticky neustále. Hoci sa často nachádza v tieni výkonnejšej sondy Parker Solar Probe, tentokrát prekvapuje naozaj úchvatným záberom. Sonda bola pár dní offline, no k životu sa prebrala 28. júna a zachytila mesiac prechádzajúci popred hviezdu v strede našej sústavy, informuje IFL Science.

Čiastočné zatmenie Slnka nastalo 29. júna a na vrchole zatmenia Mesiac zakryl 67% Slnka. Na záberoch observatória Solar Dynamics Observatory možno vidieť hory našej prirodzenej družice.

„Hory mesiaca osvecoval solárny oheň,“ opisuje záber portál Spaceweather.

Sonda zachytila jedinečné zatmenie Slnka
Zdroj: NASA/ESA

Zatmenie nebolo viditeľné zo Zeme, sonda úkaz zachytila zo svojho jedinečného pozorovacieho uhla. Zatmenie, pozorovateľné zo Zeme nastane 25. októbra a vidieť by sme ho mali aj z Európy.

Solárna aktivita

Sonda Solar Dynamics Observatory bola navrhnutá na študovanie vesmírneho počasia, napríklad koronálnych výronov hmoty, ktoré môžu vyvolať solárne búrky u nás na Zemi. Výron koronálnej hmoty je uvoľnenie veľkého množstva materiálu zo slnečnej koróny a súvisí so slnečnými erupciami. Keď sa vyvrhnutá hmota stretne s magnetickým poľom Zeme a častice zaň preniknú, môžu vznikať geomagnetické alebo inak solárne búrky. Počas solárnej búrky môže nastať výpadok elektriny alebo poruchy GPS, či satelitov.

Sonda skúma aj solárne cykly pravidelné 11-ročné striedanie solárnej aktivity. Hoci sa predpokladá, že Slnko dosiahne maximum až o tri roky, už teraz vykazuje nezvyčajne vysokú aktivitu. Tento rok bolo Slnko aktívne takmer každý deň, čo je oveľa viac než predpovedal úrad NOAA (pozn. redakcie: Úrad pre oceán a atmosféru). Solárna aktivita sa však vymykala predpokladom už od roku 2020.

Hoci znejú tieto správy alarmujúco, odborníci zdôrazňujú že naozaj nie je dôvod na paniku. O Slnku toho ešte veľa nevieme a preto je takmer nemožné spoľahlivo predpovedať, čo sa s ním bude diať. Fyzici a astronómovia preto počítajú s tým, že každá predpoveď jednoducho nemusí byť správna.

Vesmírni ježkovia

Dychberúce zábery na Slnko ponúkla v marci aj sonda Solar Orbiter, ktorú má pod palcom Európska vesmírna agentúra. Tá nám poskytla záber na južný pól hviezdy, ale aj na solárneho „ježka“. Zábery pomáhajú vedcom pochopiť správanie Slnka a vplyv jeho magnetizmu na vývoj vesmírneho počasia. Solar Orbiter sa dostala do perihélia (pozn. redakcie: Najbližšieho bodu na obežnej dráhe okolo Slnka) 25. marca. V tomto momente sa nachádzala bližšie ako planéta Merkúr a musela ustáť teploty pohybujúce sa okolo 500 °C.

Práve počas perihélia sonda zachytila solárnych ježkov, čo sú štruktúry horúceho plynu pripomínajúce ostne. V najnižšom bode pracovalo všetkých desať vedeckých nástrojov, aby sonda dokázala zaznamenať čo najviac vedeckých dát.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close