Zatiaľ sa k nemu dostala len jedna sonda: Ambiciózna čínska misia chce odhaliť záhady planéty Neptún
Vedci sa zhodujú na tom, že ľadový obor predstavuje studnicu fascinujúcich objavov.
Ak všetko pôjde podľa plánov, v nasledujúcich rokoch uvidíme naozaj ambiciózne kozmické misie. Vesmírne agentúry plánujú študovať vnútorné vrstvy Uránu alebo sa pozrú do oceánu pod ľadovou škrupinou mesiaca Enceladus. Čínska vesmírna agentúra v tomto smere nezaostáva a pripravuje misiu Neptune Explorer, ktorá by preskúmala ľadového obra Neptún a jeho najväčší mesiac Triton spolu s prstencami a ďalšími mesiacmi, informuje portál SciTech Daily.
Konceptom misie sa zaoberá aj štúdia Čínskej vesmírnej agentúry v spolupráci s Čínskou akadémiou vied, úradom pre jadrovú energiu a niekoľkými ďalšími inštitútmi. Podľa výsledkov vedeckej práce mohla hrať planéta Neptún významnú úlohu pri formácii Slnečnej sústavy a je studnicou pre významné vedecké objavy. Misia by mohla pomôcť objasniť aj záhadu okolo mesiaca Triton. Vedci sa domnievajú, že môže ísť o teleso z okraja Slnečnej sústavy, ktoré zachytila gravitácia planéty.
Ambiciózne plány
Predpokladá sa, že v budúcnosti sa Triton rozpadne. Buď vytvorí okolo planéty oblak alebo celý mesiac skončí v jej útrobách. Hlavné je však to, že vedecká štúdia Neptúnu a jeho satelitov môže vedcom poskytnúť kľúčové poznatky o tom, ako sústava vznikla a ako sa postupom času vyvíjala. Je možné, že Neptune Explorer ponúkne viac informácií aj o tom, ako mohol vzniknúť život na Zemi.
Neptún je poslednou planétou Slnečnej sústavy a kvôli komplikáciám so štartom a samotnou cestou na okraj sústavy túto planétu navštívila len jedna vedecká misia – Voyager 2. Táto sonda preletela okolo Neptúnu v roku 1989 a naučila nás všetko, čo dnes o tomto svete vieme. Jej vedecké nástroje však pracovali s určitými obmedzeniami.
K Neptúnu chcela zavítať aj americká NASA, no jej misia Trident nebola určená ako priorita. Podľa vedúceho novej štúdie, Guobina Yu, je čas, aby sa o misii k Neptúnu uvažovalo opäť. Aby bola misia úspešná, tím potreboval nájsť zdroj energie, ktorý by spoľahlivo dokázal fungovať najmenej 15 rokov. Rozhodli sa pre jadrovú batériu RTG (pozn. redakcie: Radioisotope Thermoelectric Generator), podobnú akú majú rovery Curiosity a Perseverance. Táto batéria pretvára tepelnú energiu rádioaktívneho rozkladu na elektrinu.
Neprehliadnite
Mimoriadne náročná misia
Systém, ktorý pre potreby misie navrhli, by mohol spoľahlivo dodávať energiu po dobu 15 rokov. 8 rokov by sondu zásoboval 10 kWe a 7 rokov 2kWe. Takýto systém by zároveň zaručil bezpečnosť sondy po dobu celej misie (pozn. redakcie: kWe je jednotkou výkonu upresňujúcou, že ide o elektrický výkon).
Misia by si so sebou priniesla niekoľko vedeckých nástrojov, napríklad sondu na študovanie interiéru Neptúnu alebo sondu, ktorá preskúma kôru mesiaca Triton. Okrem toho by si misia priniesla niekoľko drobných satelitov, ktoré by preskúmali okolité objekty.
„Požiadavky pre misiu tohto typu sú vysoké a technické výzvy spolu s nákladmi sú priam astronomické,“ vysvetľujú autori štúdie.
Vedci sa rozhodli, že jednoduché prelety okolo planéty nie sú dostatočné na to, aby sa im podarilo študovať interiér planéty. Zároveň musia nájsť spôsob, ako počas letu aspoň v prvých štádiách dosiahnuť čo najvyššiu rýchlosť . Ak by misia odštartovala okolo roku 2030, mohla by využiť gravitáciu Jupitera a k Neptúnu doraziť v roku 2036.
Čína sa vo vesmíre stáva čoraz väčším hráčom a ak sa plánovaná misia podarí, doplnila by sa s plánovanou misiou NASA. Tá zavíta k Uránu a prebehne podobným spôsobom.
Komentáre