Zajtra zasiahne našu planétu Solárna búrka: Tá sa zrodila z diery v slnečnej atmosfére
Astronómovia búrku klasifikujú ako G-1, čo znamená že nebude veľmi silná.
Portál predpovedí vesmírneho počasia spaceweather.com varuje, že už túto stredu, teda 3. augusta, zasiahne Zem geomagnetická búrka.
V tomto prípade ide o búrku typu G-1, čiže nič čo by malo vyvolávať výrazné obavy. Vedci ale vysvetľujú, že solárne vetry zodpovedné za búrku, vznikli z diery v solárnej atmosfére. Tieto úkazy sa označujú ako koronálne diery a ide o regióny vo vyšších vrstvách slnečnej atmosféry, kde je plyn o niečo chladnejší a redší. Takáto diera nedávno vznikla na južnej pologuli Slnka, vysvetľuje Live Science.
Koronálne diery sú zároveň regiónom, kde sa magnetické línie hviezdy nespájajú, no namiesto toho vedú do vesmíru, čo umožňuje Slnku vyvrhnúť materiál rýchlosťou takmer 3-milióny km/h. Predpokladá sa, že hmota dorazí k Zemi za 15 až 18 hodín. Pre planéty so silným magnetickým poľom, medzi ktoré spadá aj naša Zem, nepredstavujú takéto magnetické búrky žiaden problém. Keď solárny vietor narazí na magnetosféru, tá sa pod tlakom častíc jemne deformuje, čo vyvoláva geomagnetickú búrku. Počas nej nabité častice cestujú po líniách nášho magnetického poľa smerom k pólom, kde sa objavujú polárne žiary.
Geomagnetické búrky môžu spôsobiť problémy, obzvlášť ak sú mimoriadne silné. Ohrozené sú napríklad elektrické siete, rádiová komunikácia, navigačné systémy alebo satelity na obežnej dráhe. Búrka, ktorá má našu planétu zasiahnuť zajtra, sa klasifikuje ako typ G-1, čo znamená že sa radí k slabým geomagnetickým búrkam. Napriek tomu môže spôsobiť mierne kolísanie v elektrických sieťach a v malej miere ovplyvní aj činnosť satelitov.
Masívne solárne búrky
Hoci nás zajtra zasiahne len mierna búrka, Slnko môže byť oveľa ničivejšie. Špecifickým príkladom sú masívne „superbúrky“, ktoré môžu Zem raz za čas zasiahnuť. Pravdepodobnosť, že nás podobná búrka zasiahne je 12% za každých 10 rokov.
Neprehliadnite
Príkladom superbúrky je takzvaná Carringotnská udalosť – jedna z najväčších solárnych búrok, ktorá nás zasiahla v roku 1859. Táto búrka spôsobila požiare telegrafných stĺpov a operátori telegrafov hlásili, že dostávali elektrické šoky. Poruchy sietí zaznamenávali naprieč celými Spojenými štátmi a Európou. V tej dobe búrka spôsobila značný rozruch, no nebola až taká deštruktívna, ako by bola dnes.
Geomagnetické búrky neohrozujú ľudí, no ako sme písali vyššie, nekamarátia sa s elektronikou. Čím viac je ľudstvo závislé na elektrických prístrojoch, tým väčšiu hrozbu pre nás masívna geomagnetická búrka predstavuje. Ohrozené sú satelity, napríklad tie, ktoré spravujú navigačný systém GPS alebo transakcie prostredníctvom kreditnej karty. Poškodiť však môže aj obrovské transformátory, ktoré nemožno nahradiť zo dňa na deň.
Ak by nás dnes zasiahla búrka s intenzitou Carringtonskej udalosti, ľudstvo by mohlo skončiť bez elektriny rok a možno aj viac. Odborníci predpokladajú, že ľudstvo by sa z takejto katastrofy spamätávalo najmenej desať rokov.
Komentáre