Za svoju smrť mohli členovia ďatlovovej výpravy sami: Dostala konečne jedna z najväčších záhad vysvetlenie?
V roku 1959 tragicky zahynula skupina deviatich skúsených turistov. Okolo prípadu sa objavilo množstvo konšpiračných teórií.
Ak vás zaujímajú záhady a mysteriózne prípady, určite ste narazili na príbeh Ďatlovovej výpravy, ktorá našla svoj tragický koniec v pohorí Ural v roku 1959. Počas výpravy prišlo o život 9 ľudí, ktorí z neobjasnených príčin uprostred noci rozrezali svoj stan a bez oblečenia či zásob, sa rozutekali do mrazivej noci.
Podľa oficiálnej správy z vyšetrovania členovia výpravy umreli na fyzickú traumu a podchladenie. Oblasť vyšetrovatelia uzatvorili o tri roky, no doteraz nikto netuší, čo sa v osudnú noc stalo. Prečo členovia výpravy rozrezali stan a rozutekali sa do noci? Ako je možné, že si nevzali so sebou teplé oblečenie? Prečo boli ich telá objavené s prazvláštnymi zraneniami.
Záhada Ďatlovovej výpravy patrí medzi najznámejšie nevyriešené prípady, s akými sa môžeme stretnúť. Keďže udalosť nemala žiadnych svedkov, prirodzene sa objavovali aj rôzne konšpirácie, ktoré sa pokúšali nájsť aspoň niečo, čo by dávalo aspoň trocha zmyslu. Niektorí tvrdili, že za smrť výpravy môže počasie, lavína, útok zvieraťa, alebo iné skupiny ľudí. Iní tvrdia, že výpravu napadlo UFO, Snežný muž či iné temné sily.
Výprava našla svoj koniec na hore, ktorú domorodí Mansovia volali Kholat Syakhl, čo v preklade znamená „Hora smrti“.
Čo sa na hore v osudnú noc odohralo
Minulý rok sa opäť vzbudila vlna záujmu o záhadu Ďatlovovej výpravy. V januári 2021 vydala dvojica vedcov, Johan Gaume a Alexander Puzrin štúdiu, v ktorej smrť skúsených turistov prikladali vzácnemu typu lavíny. Tá mohla členov výpravy zraniť a viesť k ich smrti. Po publikovaní štúdie sa na oboch vedcov spustila vlna kritiky.
Neprehliadnite
Napadli ju ruské bulvárne noviny, ktoré tvrdili, že v čase úmrtia členov výpravy nenapadlo dostatok snehu na to, aby sa lavína spustila. Kritici zároveň tvrdili, že spád, pod ktorým mali členovia výpravy stan, nebol dostatočne strmý na to, aby sa po ňom strhla lavína.
„Myslím si, že teóriu lavíny ťažko chápu pozostalí, pretože naša práca naznačila, že títo skúsení turisti si za svoju smrť mohli sami,“ vysvetľuje Gaume.
Gaume vysvetľuje, že ani tí najskúsenejší nie sú nesmrteľní a môžu urobiť chyby. Obzvlášť ak sa snažia prekonávať svoje vlastné limity. Ďatlovova výprava musela zvážiť všetky riziká na základe informácií, ktoré mali v ten čas k dispozícii. Ani to najlepšie rozhodnutie však nebolo odolné voči faktorom, ktoré výprava nemala ako vedieť.
„Najväčšou chybou bolo podľa mňa prvotné vyšetrovanie. Sovietsky zväz nedokázal poskytnúť uspokojivé vysvetlenie pre smrť deviatich ľudí. Tým samozrejme otvorili priestor pre ďalšie konšpirácie,“ tvrdí Gaume.
Autori štúdie ale poznamenávajú, že ich práca nemá za cieľ vyriešiť záhadu Ďatlovovej výpravy. Od tragickej nehody už uplynulo niekoľko dekád, a tak príčina ich smrti ostane navždy zahalená rúškom tajomstva. Vedci sa zamerali hlavne na predpovedanie vrtochov počasia a poskytnúť model, ktorý by dokázal predpovedať lavíny nielen v Ďatlovovom priesmyku, ale aj na iných rizikových horách. Tento model by mohol v budúcnosti zachrániť životy ďalšej výpravy.
Komentáre