SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Webbov vesmírny teleskop zachytil Neptún, ako ste ho ešte nevideli: Vynikli inak nepostrehnuteľné prstence planéty

Počas najnovších pozorovaní sa Webb pozrel na okraj Slnečnej sústavy, na planétu Neptún a niekoľko jej mesiacov.

Webbov vesmírny teleskop už niekoľkokrát ukázal, že sa dokáže pozrieť aj na relatívne blízke kozmické objekty nachádzajúce sa v našej Slnečnej sústave. Najprv to bol Jupiter, neskôr Mars a v oboch prípadoch nám infračervený kozmický teleskop ponúkol úplne nový pohľad na tieto planéty.

Webb sa aj v tomto prípade pozrel do našej sústavy, tentokrát na jej okraj, informuje Európska vesmírna agentúra. Prináša nám záber na ľadového obra Neptún a odhaľuje kozmickú štruktúru, ktorú by ste si voľným okom všimli len ťažko. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, aj Neptún má svoje prstence, hoci veľmi jemné. Astronómovia ich dokázali jasne rozlíšiť len raz, počas preletu sondy Voyager 2 v roku 1989.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ
Webbov vesmírny teleskop zachytil planétu Neptún
Záber typu Wide-field. Zdroj: ESA

Dokázali to opäť s pomocou najpokrokovejšieho vesmírneho teleskopu súčasnej generácie. Webbov vesmírny ďalekohľad totiž zaznamenal aj jedny z najtenších prstencov planéty, ktorá vedcov fascinovala už od jej objavu v ruku 1846. Neptún leží od Slnka 30-krát ďalej ako Zem, pričom sa nachádza v jednej z najtmavších oblastí sústavy. Vedci z Európskej vesmírnej agentúry vysvetľujú, že v tak obrovskej vzdialenosti môže poludnie na planéte vyzerať podobne ako tmavý súmrak na Zemi.

Hoci Neptún nemá pevný povrch, radí sa do triedy ľadových obrov, nie plynných obrov. Tento rozdiel závisí hlavne od kompozície daného kozmického telesa. Oproti Jupiteru a Saturnu možno v hlbších vrstvách nájsť viac prvkov, ťažších než vodík a hélium, čo sa odzrkadľuje aj na typickom modrom odtieni planéty. Odtieň možno pripisovať malému množstvu metánu v plynnej forme.

Čo uvidel Webbov vesmírny teleskop?

Webbov vesmírny teleskop však planétu modro nevidí. V blízkom infračervenom spektre, s rozmedzím vlnových dĺžok od 0.6 až do 5 mikrónov planéta naberá oveľa tmavší odtieň. Svetlo žiaria len regióny, kde možno nájsť mraky vo vysokých výškach. V prípade Neptúnu ide o oblaky zložené z metánu v ľadovej forme. Tie odrážajú slnečné svetlo ešte predtým, než ho môže metán v plynnej forme absorbovať.

Webbov vesmírny teleskop zachytil planétu Neptún
Planéta Neptún v infračervenom spektre. Zdroj: ESA

Zároveň si ale môžete všimnúť jasnú prstencovú štruktúru, ktorá sa nachádza v atmosfére planéty. Vedci predpokladajú, že ide o prejav atmosférickej cirkulácie poháňajúcej silné vetry a búrky Neptúnu. Atmosférické vrstvy v oblasti rovníku zostupujú a ohrievajú sa. Tým pádom začínajú v infračervenom spektre žiariť viac ako okolité plyny.

Vesmírnemu teleskopu sa zároveň podarilo zachytiť sedem zo 14 známych mesiacov planéty. Najjasnejším z nich je Triton, ktorý je najzvláštnejší z mesiacov. Povrch mesiaca pokrýva vrstva zamrznutého dusíku. Na zábere je oveľa jasnejší než samotná planéta, pretože odrazí približne 70% slnečného svetla, ktoré na povrch dopadne. Predpokladá sa, že Triton bol kedysi objekt v Kuiperovom páse, no k planéte ho stiahla gravitačná sila Neptúnu. Vedci sa to domnievajú na základe zvláštnej retrográdnej orbity mesiaca.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close