Webbov vesmírny teleskop zachytil extrémne vzácny prípad: Pozri sa, ako svetlo mŕtvej hviezdy stále osvetľuje svoje okolie
Astronómovia s pomocou Webbovho teleskopu pozorovali svetelnú ozvenu supernovy Cassiopeia A. Ukazujú záber nádherného kozmického úkazu.
Kedysi dávno, vo vzdialenom kúte vesmíru, hviezda na konci svojho života prešla gravitačným kolapsom, čo znamená, že pod vplyvom obrovskej gravitačnej sily sa jej vrstvy zrútili do seba. Následne sa odohrala gigantická kozmická explózia, ktorá hviezdu roztrhla na kusy, píše portál Webbovho vesmírneho teleskopu.
Počas explózie, ktorú nazývame supernova, sa uvoľnil krátky, no intenzívny záblesk röntgenového žiarenia a ultrafialového svetla, ktorý cestoval do vesmírneho okolia. Webbov vesmírny teleskop pozoroval, že približne 350 rokov po supernove sa tento záblesk dostal do medzihviezdneho priestoru a zasiahol materiál, ktorý sa v tomto priestore nachádzal. Záblesk tento materiál osvetlil, zahrial a spôsobil, že začal žiariť v infračervenom svetle.
Svetelná ozvena osvetľuje vesmír aj po smrti hviezdy
Výskumníci z NASA informujú, že Webbov teleskop pozoroval infračervené žiarenie tejto štruktúry a odhalil jemné detaily pripomínajúce uzly a štruktúry pripomínajúce drevo. Na základe pozorovaní Webbovho teleskopu dokázali vedci vytvoriť prvú 3D mapu štruktúry tohto medzihviezdneho prachu a plynu.
“Zarazilo nás, že sa Webbovmu teleskopu podarilo zachytiť túto štruktúru v takom detaile,” tvrdí Jacob Jencson, jeden z hlavných vyšetrovateľov.
Jencson ďalej vysvetľuje, že Webbov vesmírny teleskop pozoroval vrstvy štruktúry, ktoré sa podobajú napríklad na vrstvy cibule. Astronómovia predpokladajú, že každý hustý región, ktorý pozorujú, vyzerá podobne. Rovnako môžu vyzerať aj husté regióny, ktoré nemôžu vidieť kvôli blokovaniu kozmickým materiálom.
“Dokonca aj keď hviezda umrie, jej svetlo pretrváva a vytvára svoje ozveny naprieč kozmom. Prešli sme troma výnimočnými rokmi od spustenia Webbovho vesmírneho teleskopu. Každý obraz a každý objav nám ukázal portrét nielen veľkoleposti samotného vesmíru, no zároveň aj demonštroval schopnosti tímu NASA a prísľub medzinárodných partnerstiev, na ktorých bol vystavaný aj Webbov vesmírny teleskop. Ten považujeme za naozaj prelomovú misiu a jednu z najväčších spoluprác NASA a jej partnerov. Tento kozmický teleskop je pravým testamentom vynaliezavosti, tímovej práce a snahe dosiahnuť excelenciu,” vyjadril sa administrátor NASA, Bill Nelson.
Extrémne vzácny prípad
Za zábery tejto jedinečnej štruktúry môžeme ďakovať inštrumentu NIRCam (Near-Infrared Camera). Tomuto prístroju sa podarilo zachytiť fenomén, ktorý výskumníci odborne označujú ako svetelnú ozvenu. Svetelné ozveny môžeme pozorovať aj vo viditeľnom spektre, napríklad okolo hviezdy V838 Monocerotis. Tieto javy vznikajú, keď sa svetlo odráža od medzihviezdneho materiálu. V infračervenom spektre môžeme svetelné ozveny pozorovať, keď svetlo zahreje medzihviezdny materiál.
Neprehliadni
Tento konkrétny prípad svetelnej ozveny výskumníci pozorovali aj v minulosti so Spitzerovým vesmírnym teleskopom. Ide o jednu z desiatok svetlených ozvien, ktoré môžeme pozorovať okolo pozostatku supernovy Cassiopeia A. Americká vesmírna agentúra NASA zábery zverejnila a ako prvé si na nich s najväčšou pravdepodobnosťou všimneš natesno naukladané štruktúry. Ide o filamenty, ktoré ukazujú štruktúry na neuveriteľne malej škále približne 400 astronomických jednotiek. To predstavuje približne stotinu svetelného roka. Astronomická jednotka je vzdialenosť Zeme od Slnka, teda 1 AU= 150 000 000 km.
Astronómovia predpokladajú, že pozorované štruktúry sú ovplyvnené magnetickými poľami medzihviezdneho média. V rámci štruktúry môžeme pozorovať aj niekoľko “uzlov”. V tomto prípade vedci hovoria o ostrovčekoch magnetickej aktivity uprostred priamočiarejších magnetických polí.
Vedci z NASA už majú naplánované aj ďalšie pozorovania. Ich cieľom je pozorovať svetelnú ozvenu niekoľkokrát, aby získali lepší obraz o tom, ako sa štruktúra vyvíja a ako nakoniec zanikne. Webbov teleskop môže pozorovať rovnakú štruktúru predtým, počas a po tom, ako medzihviezdny prach a plyn osvetlí svetlo z explodujúcej supernovy. Sledovať môžu napríklad zmeny v kompozícii či stave molekúl. Na záver dodávajú, že infračervené ozveny sú extrémne vzácne, lebo si vyžadujú špecifický typ explózie supernovy s krátkym, no energetickým radiačným zábleskom.
Komentáre