Webbov teleskop nahliadol do bláznivých podmienok Stephanovho kvinteta: Zaujala ho čierna diera v jadre jednej z pätice galaxií
Vesmírny teleskop Jamesa Webba dokazuje, že dokáže odhaliť nepreskúmané interakcie medzi galaxiami a záhady supermasívnych čiernych dier.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba prináša nové zábery na päticu galaxií nazývajúcich sa Stephanovo kvinteto. Tieto galaxie sa nachádzajú mimoriadne blízko, čo vedcom umožňuje študovať ako prebieha ich zlučovanie a ako sa svojou gravitačnou silou navzájom ovplyvňujú.
Nové zábery Webbovho teleskopu prinášajú mimoriadne detaily a na zábere môžete vidieť aj únik plynov vyvolaných supermasívnou čiernou dierou uprostred jednej z pätice galaxií. Portál SciTech Daily informuje o tom, že v minulosti neboli úzke formácie galaxií ničím výnimočným a ich interakcia mohla posúvať energetickým čiernym dieram materiál.
Záber na Stephanovo kvinteto je doteraz najväčším záberom, aký Webbov teleskop vyprodukoval. Zachytáva oblasť vesmíru s priemerom pätiny priemeru Mesiaca. Vedci výslednú fotografiu vytvorili z takmer tisícky jednotlivých fotografií, pričom jedna z nich mala viac ako 150-miliónov pixelov. Vedci teda mohli v neuveriteľných detailoch študovať hviezdokopy mladých hviezd, ale aj plyn medzi galaxiami vytiahnutý gravitáciou týchto masívnych štruktúr. Vesmírny teleskop Jamesa Webba však zachytil aj tlakové vlny jednej z galaxie, ktorá sa cez galaktickú kopu prehnala.
Zaujímavosťou je, že Stephanovo kvinteto v skutočnosti kvintetom nie je. V úzkom tanci sú totiž uväznené len štyri galaxie. Najviac vľavo leží galaxia NGC 7320, no hoci to tak nevyzerá, nachádza sa oveľa viac vpredu ako zvyšná štvorica. Od Zeme leží len 40-miliónov svetelných rokov, zatiaľ čo zvyšné štyri ležia 290-miliónov svetelných rokov od Zeme.
Oproti ostatným galaxiám sa Stephanovo kvinteto nachádza relatívne blízko. Vedci tak dokážu jasne vidieť ako dokážu navzájom sa ovplyvňujúce galaxie podnietiť vznik nových hviezd. Webbov teleskop preskúmal aj jadro najvrchnejšej galaxie z pätice, ktoré ukrýva aktívnu supermasívnu čiernu dieru. Tá má podľa odhadov vedcov hmotnosť 24-miliónov Sĺnk a vydáva energiu rovnajúcu sa 40-miliardám Sĺnk.
Neprehliadnite
Záhada supermasívnych čiernych dier
Na túto čiernu dieru sa Webb pozrel prostredníctvom vedeckého prístroja NIRSpec (pozn. redakcie: Near-Infrared Spectrograph). Teleskop dokázal preraziť plynnú obálku okolo čiernej diery a študovať pohyb plynu a iného materiálu v jej blízkosti. Zároveň študoval prúdy materiálu, ktoré čierna diera vylučuje do vesmíru.
Všetky informácie pomôžu astrofyzikom lepšie pochopiť to, ako supermasívne čierne diery pohlcujú hmotu a ako rastú. Niektoré totiž môžu mať hmotnosť až niekoľko desiatok miliárd Sĺnk a vedci nedokážu úplne pochopiť to, ako mohli narásť do takých rozmerov. Podľa niektorých hypotéz by totiž supermasívne čierne diery museli do svojej hmotnosti rásť dlhšie, než existuje vesmír.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba sa pokúsi vyriešiť záhadu nielen supermasívnych čiernych dier, ale aj vzniku nášho vesmíru. Mimo toho preskúma aj atmosféry vzdialených svetov a pokúsi sa nájsť planétu, ktorá by mohla mať vhodné podmienky pre život.
Komentáre