Webb nám ukazuje Urán tak, ako sme ho ešte nevideli: Pozrite sa na jeho prstence, polárnu čiapočku a mesiace!

Planéta Urán sa považuje za unikát Slnečnej sústavy. Zábery z Webbovho teleskopu nám túto planétu približujú.

planeta uran
Zdroj: jdrmkci / Shutterstock.com

Planéta Saturn je známa svojimi nádhernými prstencami, ktoré sa považujú za unikát Slnečnej sústavy. Nie je však jedinou, ktorá tieto štruktúry má. Ako sa ukázalo, prstence majú aj ostatné plynné obry, Jupiter, Urán a Neptún, hoci v týchto prípadoch sú takmer neviditeľné.

Ako však informuje americká NASA, nedávno sa Vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba podarilo zachytiť planétu Urán a na fotografii môžete vidieť aj jeho prstence. Urán je planétou, ktorá sa sama o sebe môže radiť k unikátom Slnečnej sústavy. Ide totiž o jedinú planétu, ktorá je „prevrátená“. Urán sa totiž točí okolo svojej osi na strane.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Táto zvláštna rotácia má za následok extrémne ročné obdobia. Póly planéty prechádzajú dlhými obdobiami večného dňa, pričom rovnakú dobu strávia v úplnej temnote. Trvá jej totiž približne 84 pozemských rokov, kým obehne okolo Slnka. Momentálne je na severnom póle Uránu neskorá jar. Ako astronómovia tvrdia, leto na planéte príde v roku 2028.

Planétu Urán navštívila jediná sonda, Voyager 2. Počas jej návštevy bolo leto na južnom póle modrastej planéty.

Webb priniesol nové zábery Uránu

Ako sme už spomenuli, teleskop Jamesa Webba zachytil fotografiu Uránu v infračervenom spektre. Finálny záber spája dve fotografie, jednu s filtrom 1.4 a druhú s filtrom 3.0 mikrónov. Na pravej strane planéty si môžete všimnúť polárnu čiapočku, ktorá je pre planétu jedinečná. Objavuje sa len počas obdobia, kedy pól čelí priamemu slnečnému svetlu. Potom polárna čiapočka mizne. Vedci dúfajú, že najnovšie pozorovania Webbovho teleskopu im odhalia viac informácií o tomto fenoméne.

Na hranici polárnej čiapočky sa nachádza jasný oblak a niekoľko menších a tmavších regiónov. Vedci vysvetľujú, že aj v tomto prípade ide o oblaky, ktoré sa spájajú s búrkami v atmosfére ľadového obra. Urán sa označuje za ľadového obra kvôli jeho chemickej kompozícii. Skladá sa z vody, metánu a amoniaku, čo vedci považujú za horúce a husté „ľadové“ materiály.

Urán má dokopy 13 prstencov a na zábere z Webbovho teleskopu ich môžeme vidieť 11. Niektoré sú v infračervenom spektre tak jasné, že sa spájajú a vyzerá to, akoby mala planéta jeden väčší prstenec. 9 prstencov sa považuje za hlavné prstence planéty, pričom dva sú tmavšie prašné prstence. Jemnejšie prašné prstence vedci objavili až v roku 1986, kedy popri planéte preletela sonda Voyager 2.

Webbov vesmírny teleskop zachytil planétu Urán
Zdroj: NASA, ESA, CSA, STScI. Image processing: J. DePasquale (STScI)

Na zábere z Webbovho teleskopu môžeme nájsť aj veľa mesiacov Uránu. Dokopy ich má planéta až 27, no väčšina je príliš malá na to, aby sa na zábere objavili. Astronómovia tvrdia, že tieto zábery sú len vrcholom ľadovca toho, čo Webb naozaj dokáže. V tomto desaťročí sa planéta Urán stala vedeckou prioritou a môžeme teda očakávať aj ďalšie výskumy tohto vzdialeného telesa.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre