SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Vzdialenosť Zeme od Slnka sa rok čo rok mení: Približujeme sa, alebo utekáme preč?

Z povrchu planéty to síce nevnímame, no jej vzdialenosť nie je zakaždým rovnaká.

Zo Zeme to nevnímame, no vzdialenosť medzi našou planétou a Slnkom sa rok čo rok mení. Podľa americkej vesmírnej agentúry NASA Zem leží od Slnka jednu astronomickú jednotku, čo je približne 150-miliónov km, no postupom času sa od Slnka vzďaľujeme, informuje Live Science.

Vzdialenosť od Slnka nie je konštantná ani z hľadiska orbity Zeme, ktorá nie je perfektným kruhom. To znamená, že v určitej časti roka sa nachádza bližšie ako inokedy. Vzdialenosť od centrálnej hviezdy Slnečnej sústavy sa však mení aj celkovo kvôli dvom faktorom. Prvým je rovnaký proces, aký na Zemi spôsobuje príliv, zatiaľ čo druhý je fakt, že Slnko stráca svoju hmotnosť.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Modely predpovedajú, že než Slnko začne „umierať“, stratí približne 0.1% hmotnosti. Predpokladá sa, že do poslednej fázy životného cyklu sa dostane za 5-miliárd rokov.

„Zdá sa, že desatina percenta je veľmi málo, no v skutočnosti to tak vôbec nie je. Ak hovoríme o Slnku, tento drobný zlomok predstavuje hmotnosť planéty Jupiter, ktorá je približne 300-krát ťažšia ako Zem,“ vysvetľuje Brian DiGiorgio, astronóm z University of California Santa Cruz.

Gravitácia Slnka sa priamo odvíja od jeho hmotnosti, teda čím menšiu hmotnosť má, tým slabšie pôsobí na našu planétu. To spôsobuje vzďaľovanie Zeme o približne 6 cm za rok.

Gravitácia hrá však ďalšiu významnú úlohu. Slnko nás touto silou drží na obežnej dráhe, no aj Zem má svoju gravitáciu, ktorou vplýva na hviezdu. To vedie k vytvoreniu slapu, drobného vydutia povrchu hviezdy. Slnko sa otočí okolo svojej osi raz za 27 dní, čo je rýchlejšie ako 365 dní, čas za ktorý Zem obehne okolo Slnka. To znamená, že vydutina sa nachádza pred Zemou a ťahá našu planétu. To zároveň spôsobuje vzďaľovanie Zeme o približne 0.0003 cm za rok.

Ďalšie vplyvy

Niektoré štúdie naznačujú, že sa obežné dráhy iných planét v Slnečnej sústave postupne menia a jedného dňa by sa mohli stať nestabilné a ovplyvniť našu planétu. Rovnako sa môže stať, že našou sústavou preletí neznáme teleso a naruší obiehanie všetkých planét.

Čo sa však bude v budúcnosti diať je mimoriadne náročné predpovedať. Ide o takzvaný problém N-telies, ktorý hovorí o tom že sústavy s troma a viac objektmi sú z princípu chaotické a nemožno ich s určitosťou predpovedať. Vedci však môžu spustiť tisíce simulácií rovnakého problému a na základe toho určiť, aká je pravdepodobnosť určitého javu.

„Čo sa bude diať na časovej osi dlhšej ako 100-miliónov rokov je takmer nemožné. Akákoľvek chybička, alebo nezapočítaný faktor postupom času narastá do obrovských rozmerov,“ vysvetľuje DiGiorgio.

Tohtoročná štúdia však tvrdí, že Slnečná sústava by mala ostať „pokope“ aspoň najbližších 100-tisíc rokov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close