Vytvoril rímsky cisár Justinián jednu z prvých pandémií sveta? Bubonický mor zabíjal 10-tisíc ľudí denne
V roku 541 nášho letopočtu prepukla jedna z prvých pandémií moru. Mohol za ňu ambiciózny rímsky cisár?
V roku 527 nášho letopočtu bola Rímska ríša v kritickom stave. K moci sa dostal cisár Justinián Prvý, ktorý si dal za cieľ vrátiť ríšu do čias jej pôvodnej slávy. To chcel dosiahnuť znovuvybudovaním obchodných ciest.
Nebola to jednoduchá úloha, vyžadovala si presuny obrovských armád, vybudovanie logistiky pre vojsko a veľa dotácií. Justinián riešil problém financovania obrovskými daňami nielen pre obyvateľov ríše, ale aj dobytých území. V tomto smere sa mu darilo až do roku 541, kedy prepukla jedna z prvých pandémií, ktorej ľudstvo čelilo, informuje portál Montana State University.
„Opisy toho, čo sa javí ako bubonický mor, prežili počas starovekej rímskej histórie. Tieto správy boli sústredené v Levante (severne od Červeného mora) a severnej Afrike a popisovali veľmi vysokú mieru úmrtnosti.“
Pandémia sa zakrátko rozmohla po celom svete. Vedci už v minulosti baktériu identifikovali a bola ňou Yersinia pestis, ktorá spôsobila bubonický a septický mor. Baktériu našli v izolovanom bavorskom hrobe ktorý sa datuje do šiesteho storočia. Podľa zachovaných historických prameňov sa mor začal v prístavných mestách a odtiaľ sa šíril ďalej. Viaceré zdroje opisujú, že zdržiavanie sa pri mŕtvych alebo dotýkanie sa mŕtvych, zdravú osobu nenakazilo.
„Na základe správ Prokopia, historika z polovice šiesteho storočia, sa zdá, že mor začal okolo prístavu Pelusium v roku 541. Z Pelúsia sa šíril dvoma smermi: do Alexandrie a po celom Egypte, ako aj na východ do Palestíny a odtiaľ cez známy svet.“
Grécky historik Prokopios nemal rád cisára Justiniána, preto vo svojej práci naznačil, že to práve on vytvoril mor a na svet priniesol obrovskú kalamitu. Podľa Prokopiosa na vrchole pandémie prišlo v Konštantínopole o život denne až 10-tisíc ľudí. Zároveň tvrdil, že Justinián pandémiu nevytvoril ľudskou silou, ale „inými silami“.
Okolo roku 500 sa cisári nevnímali ako božské bytosti, ale ako ľudia konajúci na priamy rozkaz Boha. Nebolo však nelogické, aby Prokopios uveril tomu, že sa Justinián stal konateľom temnejších síl. V štúdii z roku 2004 sa píše, že Justinián síce chorobu nevytvoril, no mohol byť zodpovedným za vzniknutú pandémiu.
Neprehliadnite
„Justinián vytvoril pandémiu, ktorá sa šírila spolu s presunom vojska a tovaru. Bez transportu zrna a textilu z Afriky si nedokážem predstaviť, ako by prvá pandémia prepukla,“ vysvetľuje autorka štúdie, W. Orent.
Vytvoril Justinián jednu z prvých pandémii sveta?
Justiniánovi sa podarilo navrátiť aspoň nejakú slávu Rímskej ríši, no vojna, obchod dane a uskladňovanie zrna v obrovských skladoch nie sú charakteristické len pre jeho vládu. Rímska ríša dobývala územia a vyžadovala si obrovské poplatky a množstva zrna, ktoré by nakŕmilo vojakov a ľudí prakticky od jej vzniku. Keďže ale historici nezaznamenali skoršie pandémie, počas jeho vlády sa museli objaviť ďalšie faktory, ktoré hrali vo vzniku pandémie svoju úlohu.
„Zo súčasných opisov moru, ktoré prežili, je zrejmé, že prvá pandémia pozostávala predovšetkým z bubonickej a septikemickej formy choroby.“
Pôvodne bol bubonický a septický mor ochorenie, ktoré postihovalo len hlodavcov. Na to, aby mohla choroba preskočiť na človeka, sa museli divé hlodavce stretnúť s tými mestskými alebo rovno s človekom. Aj zdravie človeka hrá výraznú úlohu v tom, ako ho choroba postihne. Podľa Prokopia v čase Justiniánovej vlády obyvatelia Rímskej ríše trpeli chudobou. Medzi rokmi 535 až 540 zároveň nastalo výrazná zmena podnebia. Tá mohla nahnať divých hlodavcov do skladísk zrna a dostať ich do kontaktu s človekom. Hlad a drsné podmienky prispeli k zlému zdravotnému stavu Rimanov a ľahšiemu preskočeniu choroby na človeka. A hoci Justinián nevytvoril chorobu, ale nové obchodné cesty, presun armád, obilia a látok z Afriky, pomohli k šíreniu pandémie.
Komentáre