Vyspelé civilizácie to majú od začiatku spočítané: Takto dlho trvá, než zničia svoju domovskú planétu

Výskumníci v novej práci odhadujú, koľko času má vyspelá mimozemská civilizácia, než sa jej domovská planéta stane neobývateľná.

Je kyslík kľúčom k objaveniu vyspelej mimozemskej civilizácie?
Zdroj: Bing Image Creator

Existuje inteligentný život vo vesmíre? Hoci na túto otázku odpovedať zatiaľ nedokážeme, veľa štúdii sa pokúša priniesť nám čo najviac informácií alebo možných postupov, ako by sme mohli v budúcnosti jednoduchšie odhaliť stopy vyspelého života mimo Zeme.  

V novej štúdii, na ktorú upozorňuje portál Universe Today, výskumníci konštatujú, že vyspelé mimozemské civilizácie nemusia existovať dlho. Čerpajú pritom z problémov, ktoré momentálne pociťujeme aj my. Globálne otepľovanie sa stalo najväčším problémom modernej doby a množstvo výskumov varuje, že ak túto situáciu necháme bežať tak ako doteraz, potom sa nevyhneme najhorším a s najväčšou pravdepodobnosťou aj katastrofickým dôsledkom.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Autori nového výskumu naznačujú, že vyspelá civilizácia sa od nás nemusí až tak líšiť. Podľa nich prejde rovnakými problémami a môže sa stať, že svoju planétu prehreje do bodu, kedy už život na nej nebude možný. Vedci tvrdia, že pokročilá mimozemská civilizácia môže mať približne tisíc rokov, než svoju planétu prehreje.  

“Zvyšujúce sa planetárne teploty môžu byť nevyhnutným výsledkom exponenciálneho rastu energetickej spotreby,” píšu výskumníci vo svojej práci.

globalne oteplovanie titulka
Zdroj: Piyaset / Shutterstock.com

Myšlienka nie je nová 

Zaujímavosťou je, že po prvýkrát podobnú hypotézu uviedol sovietsky vedec Mikhail I. Budyko, v roku 1969, hoci Budykova hypotéza znie trošku inak. Sovietsky vedec argumentoval, že všetka energia, ktorú ľudstvo využíva, sa transformuje na teplo. Väčšina tejto tepelnej energie sa stáva dodatočným zdrojom tepla v porovnaní s teplom, ktoré Zem dostáva od Slnka. Budyko zároveň argumentoval, že do 200 rokov človek vyrobí teplo, ktoré sa rovná energii vychádzajúcej zo Slnka.  

Budyko mal pravdu v tom, že produkcia energie vytvára odpadové teplo. Tento druh tepla je však zanedbateľný oproti otepľovaniu, ktoré spôsobujú skleníkové plyny. Dlhodobé projekcie ale naznačujú, že sa to môže zmeniť.  

“Hoci dnes je odpadové teplo minimálnym činiteľom v probléme globálneho otepľovania, to sa môže zmeniť. Ak produkcia odpadového tepla bude napredovať nasledujúce storočie po exponenciálnej trajektórií, len vplyvom odpadového tepla môžu teploty na Zemi vzrásť o ďalší stupeň Celzia. Toto oteplenie prebehne nezávisle od skleníkových plynov,” píšu autori novej štúdie.  

Tí varujú, že ak produkcia odpadového tepla bude napredovať po exponenciálnej krivke niekoľko storočí, to nevyhnutne povedie k nárastu teplôt, ktoré spravia z našej planéty neobývateľný svet. Opäť upozorňujeme, že toto oteplenie prebieha nezávisle od oteplenia spôsobeného skleníkovými plynmi.  

Autori štúdie dávajú Dysonove sféry ako príklad odpadového tepla, ktoré vychádza z rastúcej produkcie energie. Dysonova sféra je hypotetická megaštruktúra, ktorá sa nachádza okolo hviezdy. Dokáže premeniť na elektrinu väčšinu energie, ktorú celá hviezda vyžiari. Tieto hypotetické stavby by sme vedeli odhaliť tým, že budú jasne žiariť v infračervenom spektre, pretože vyžarujú odpadové teplo do vesmíru.  

“Teplo, ktoré v našej štúdii skúmame vzniká konverziou akejkoľvek formy energie a z hľadiska termodynamiky je nevyhnutným,” hovoria výskumníci.  

Môžu mimozemské civilizácie žiť pri mŕtvych hviezdach?
Zdroj: Unsplash (DJANDYW.COM AKA NOBODY), Úprava: Vosveteit.sk

Kedy to má planéta spočítané?

V rámci štúdie vedci zisťovali aj to, ako dlho by potenciálnym vyspelým civilizáciám trvalo, než sa dostanú do bodu, kedy odpadové teplo spôsobí oteplenie planéty do miery, ktorá už je voči životu nepriateľská.  

V štúdii vychádzali z teplôt, ktoré môžu na planéte v obývateľnej zóne existovať. Obývateľná zóna je vzdialenosť, v ktorej planéta dostáva dostatok tepla od hviezdy, aby mohla na povrchu udržať vodu v tekutom skupenstve. Zároveň vychádzali aj z toho, že medzi rokmi 1800 až 2023 naša globálna energetická spotreba vyšla z 5 653 terawatthodín na 183 230 TWh.  

Výsledky štúdie naznačujú, že keď vyspelá civilizácia vstúpi do oblasti exponenciálneho rastu, má približne 1 000 rokov, kým sa jej planéta stane neobývateľnou. Autori zároveň naznačujú, že aby sa potenciálna civilizácia vyhla tomuto osudu, môže väčšinu technológie presunúť do vesmíru.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre