SpravodajstvoVeda a výskum

„Výsledky štúdie nás zarazili“, tvrdia vedci: Chceli potlačiť agresívne správanie hlodavcov, no stal sa presný opak!

Prostredníctvom metódy CRISPR vedci vytvorili geneticky upravených škrečkov, ktorí nevykazovali žiadne z očakávaných správaní.

Vedci z Georgia State University vo svojom novom výskume poukázali na biologické procesy ovplyvňujúce sociálne správanie, ktoré môžu byť oveľa komplexnejšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Portál univerzity vo svojej správe približuje výskum využívajúci metódu CRISPR-Cas9 na to, aby obmedzili činnosť neurochemickej signálnej cesty regulujúcej sociálne správanie medzi cicavcami. Dôležitú úlohu hrá látka s názvom vazopresín a receptor Avpr1a, na ktorý táto látka pôsobí. Ich činnosťou sa regulujú sociálne prejavy, medzi ktoré patrí spolupráca, sociálna komunikácia, prejavy dominancie a agresie, či vytváranie vzťahov medzi jedincami. Vo výskume sa vedci dozvedeli, že „vypnutím“ receptoru Avpr1a dokážu potlačiť účinky vazopresínu a zmeniť správanie cicavcov neočakávanými spôsobmi.

CRISPR je skupina DNA sekvencií nachádzajúcich sa v genómoch rôznych organizmov. Pomocou tejto technológie vedci dokážu aktivovať gény bez zmeny DNA  použiť ich na liečbu rôznych ochorení.

„Výsledky našej štúdie nás naozaj zarazili. Čakali sme, že potlačením aktivity vazopresínu znížime agresiu a sociálnu komunikáciu, stalo sa však niečo iné,“ vysvetľuje Elliot Albers, vedúci štúdie.

Opačné výsledky

Tím vedcov z Georgia State University pracoval s geneticky upravenými škrečkami. Jedinci s potlačenou funkciou receptoru Avp1a vykazovali prejavy sociálneho správania do oveľa vyššej miery, než jedinci, ktorým veci do funkcie receptoru nezasahovali. Zároveň sa rozdiely medzi pohlaviami, čo sa týka agresie, úplne vymazali. Samci aj samice vykazovali vysokú dávku agresie voči jedincom s rovnakým pohlavím.

„Ponúka sa nám zarážajúci záver. Vieme, že vazopresín podporuje sociálne správanie, no je možné, že funkcie receptoru Avpr1a sú skôr potláčajúce,“ pokračuje Albers.

Vedci zároveň priznávajú, že výsledky môžu byť dôkazom toho, že tomuto systému ešte veda nerozumie tak dobre, ako sa predpokladalo. Úlohu receptorov musia chápať v kontexte celého mozgu, nie len špecifických regiónov, na ktoré sa ich práca zameriavala. Vedci pracovali so škrečkami zlatými, ide o druh škrečka, pri ktorom po prvýkrát dokázali prepojenie vazopresínu a sociálneho správania. Tieto škrečky zároveň vytvárajú silný model pre štúdiu sociálnych aspektov, pretože ich spoločenská štruktúra viac pripomína tú našu, než napríklad spoločenská štruktúra myší.

Ak sú škrečky zlaté vystavené stresu, vypúšťajú hormón kortizol, rovnako ako ľudia. Zároveň môžu tieto hlodavce dostať veľké množstvo rakovín, ktoré trápia aj nás, ľudí. Aj napriek zarážajúcim výsledkom autori štúdie považujú svoj výskum za úspech. Vytvorenie geneticky upravených škrečkov pomocou metódy CRISPR nebolo jednoduché, no tieto výskumy sú pre ďalšie vedecké pokroky kritické. Autori štúdie zdôrazňujú dôležitosť štúdia sociálneho správania ľudí a faktorov, ktoré ho môžu ovplyvniť.

Pochopenie úlohy vazopresínu v našom sociálnom správaní by mohlo vedcom v navrhnutí vhodnej liečby pre celý rad neuropsychických porúch, od autizmu až po depresiu.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close