SpravodajstvoVeda a výskum

Výskum herpesu zaviedol vedcov až do doby bronzovej: Spája sa s počiatkami zvyku, ktorý by sme si dnes nevedeli odpustiť

Vedci z University of Cambridge zistili, ako mohol jeden kmeň vírusu predbehnúť všetky ostatné.

Vedcom z University of Cambridge sa podarilo vytvoriť sekvenciu genómu herpesu, vírusu ktorý môže vyvolávať opary a aktuálne ho globálne v sebe nosí približne 3.7-miliárd ľudí. Vedci zároveň poodhalili zaujímavú históriu vírusu, ktorý sa začal šíriť s spolu s bozkávaním.

Kmeň vírusu HSV-1 (pozn. redakcie: Herpes ako ho poznáme dnes) sa objavil pred približne 5-tisíc rokmi. Za jeho rozšírenie môže sčasti migrácia našich predkov do Európy, no podľa nového výskumu zaň mohlo aj rozšírenie úplne novej praktiky, ktorú si naši predkovia doniesli z východu – bozkávanie v romanticko-sexuálnom duchu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Herpes sa môže ukrývať vo svojom hostiteľovi celý život a prenáša sa orálnym kontaktom. Mutácie vírusu sa teda objavujú veľmi pomaly naprieč storočiami až tisícročiami,“ vysvetľuje doktorka Charlotte Houldcroft, spoluautorka štúdie.

Nová štúdia umožňuje vedcom pochopiť hlbšiu históriu vírusu herpes. Predchádzajúce štúdie totiž dokázali sledovať jeho vývoj len do roku 1925. V rámci novej štúdie sa vedcom podarilo identifikovať štyroch jedincov žijúcich v rozmedzí jedného tisícročia. Podarilo sa im získať DNA vírusu z koreňov ich zubov. Výskumníci však odhalili aj to, že najmenej dvaja mali infekciu ďasien a tretí fajčil tabak. Najstaršia vzorka pochádza od muža objaveného v pohorí Ural. Predpokladá sa, že pochádza z neskorej doby železnej a teda približne z obdobia 1.5-tisíc rokov dozadu.

Dve ďalšie vzorky pochádzali priamo z Cambridgu, domova univerzity. Jedna pochádzala od anglosaskej ženy žijúcej v 6-7 storočí nášho letopočtu. Ďalšia pochádzala od mladého muža zo štrnásteho storočia. Poslednú vzorku získali od mladého muža z Holandska, ktorý bol vášnivým fajčiarom hlinenej fajky, udávajú autori. Muž s najväčšou pravdepodobnosťou prišiel o život v roku 1672 počas útoku na dedinu na brehu rieky Rýn.

„Preskúmali sme DNA vzorky z 3-tisíc archeologických nálezov, no herpes sme objavili len v štyroch prípadoch. Porovnaním vzoriek s modernou formou vírusu sme dokázali nájsť odlišnosti a odhadnúť, ako rýchlo dochádza k mutáciám. To nám umožnilo vytvoriť časovú os jeho evolúcie,“ vyjadrila sa doktorka Meriam Guellil podieľajúca sa na výskume.

História prepojená s bozkávaním

Vedci vo svojej práci vysvetľujú, že každý druh primátov má istú formu herpesu. Na základe toho usudzujú, že ide o vírus, ktorý sa s našimi predkami držal už od čias opustenia Afriky. Niečo sa však podľa odhadov stalo pred približne 5-tisíc rokmi, čo umožnilo jednému kmeňu vírusu predbehnúť všetky ostatné.

„Existuje možnosť, že táto zmena, ktorá súvisí s bozkávaním, mohla byť akcelerátorom prenosu vírusu,“ uvažuje doktorka Christiana Scheib, spoluautorka štúdie.

Vo svojej práci poukazujú na to, že najstaršie záznamy o bozkávaní pochádzajú z doby bronzovej z Južnej Ázie. Tento vtedy nový zvyk spolu s našimi predkami migroval smerom na západ, do Európy. O niekoľko storočí neskôr sa rímsky cisár Tiberius snažil zakázať bozkávanie na oficiálnych udalostiach, aby zamedzil šíreniu vírusu.

„V skutočnosti sa o stáročia neskôr rímsky cisár Tiberius pokúsil zakázať bozkávanie na oficiálnych podujatiach, aby zabránil šíreniu chorôb, čo je dekrét, ktorý mohol súvisieť s herpesom.“, píše sa v publikovanej správe.

Čo sa však týka našich prehistorických predkov, v tej dobe sa kmeň HSV-1 mohol šíriť „vertikálne“, teda z infikovanej matky na dieťa, vysvetľuje Scheib, ktorá sa tomuto obdobiu histórie bude venovať vo svojich ďalších výskumoch.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close