Výrazné očné bielka sú medzi primátmi bežnejšie, než sme si uvedomovali. Nie sme až tak výnimoční, tvrdia vedci
Oči človeka sa pomerne dlhú dobu považovali za jedinečné vďaka výrazným očným bielkam. No zdá sa, že sme svoju jedinečnosť preceňovali.
My ľudia medzi sebou dokážeme komunikovať aj neverbálne, napríklad pomocou pohľadu. V rámci štúdie autori vysvetľujú, že tento spôsob komunikácie nám umožňuje očné bielko, ktoré výrazným spôsobom oddeľuje dúhovku a zrenicu od zvyšku oka. Vďaka tomu vieme, kam sa druhý človek pozerá, alebo či nám niečo nechce nenápadne naznačiť.
Nie je to však len samotným bielkom. My ľudia sme sociálne tvory a okrem hovoreného slova dokážeme porozumieť aj mnohým neverbálnym signálom. Naše komplexné sociálne vnímanie sa dlhú dobu považovalo za vlastnosť, ktorá je pre nás ľudí jedinečnou a charakteristickou. Tento názor prevládal pomerne dlhú dobu, no za posledné dve desaťročia sa objavuje čoraz viac dôkazov o tom, že naši najbližší opičí predkovia, ktorými sú predovšetkým šimpanzy, taktiež vykazujú určité charakteristiky komplexného správania.
V novej štúdii vedci zároveň dokazujú aj to, že opice môžu mať oveľa väčšie spektrum farieb očného bielka, než sa spočiatku predpokladalo. Niektoré gorily majú biele bielko, zatiaľ čo väčšina orangutanov a šimpanzov bonbo majú svetlohnedé očné bielko. Už v nedávnych štúdiách sa vedci zamýšľali nad tým, aký vysoký musí byť kontrast medzi bielkom a dúhovkou na to, aby bolo jasné, kam sa živočích pozerá.
Problém je, že väčšina štúdií aj naďalej tvrdí, že šimpanzy majú tmavé očné bielko. Ak sa v prírode objaví jedinec, ktorý ho má biele, považuje sa skôr za anomáliu. Len niekoľko predchádzajúcich štúdií napadlo zaužívané predpoklady o tmavom očnom bielku.
Bielka majú aj iné živočíchy
V rámci novej štúdie sa autori pokúšali zistiť, či je biele očné bielko skutočne anomáliou alebo predchádzajúce štúdie dospeli k nesprávnym záverom, kvôli nedostatočne veľkej skúmanej vzorke. V rámci štúdie vedci preskúmali bielka doteraz najväčšej divokej populácie šimpanzov Následne preskúmali bielka približne 70 druhov žijúcich v zoologických záhradách.
Neprehliadnite
Výsledky ukázali, že v divokej populácii šimpanzov sa farba očného bielka môže výrazne líšiť. Približne 15% šimpanzov malo biele očné bielko, čo je približne 34 z 230 skúmaných jedincov. Päť z nich malo viditeľné bielko, keď sa pozerali priamo pred seba a 29 bolo vidieť bielko len keď sa pozerali do strany.
Autori štúdie tvrdia, že svetlé bielko sa považovalo dlhú dobu za niečo, čo je typické pre človeka. Hypotéza kooperatívneho oka tvrdí, že naše oko vyzerá tak výrazne preto, aby sme mohli ľahšie nasledovať pohľad toho druhého, či už pri komunikácii, love alebo napríklad pri práci. Preto máme biele očné bielko a dúhovku vo farbe, ktorá na bielom pozadí vyčnieva.
Ich práca však jasne poukazuje na to, že to nie je pravda. Približne jeden zo šiestich skúmaných šimpanzov mal biele očné bielko, či už viac alebo menej. Autori štúdie zároveň tvrdia, že biele alebo len svetlejšie bielko môže pomôcť iným živočíchom rozpoznať, kam sa tvor pozerá. Schopnosť rozlíšiť smer pohľadu môže zároveň pomôcť pri komunikácii medzi jedincami. Autori štúdie naznačujú, že táto schopnosť by mohla byť základom pre sociálnu komunikáciu.
Komentáre