Vyplatí sa nám vesmírna „hádzaná“? Vedci predstavujú ambiciózny nápad, ako dostať asteroidy vhodné na ťažbu bližšie k Zemi

Môžeme v budúcnosti k Zemi dostať asteroidy bohaté na prírodné zdroje?

Dokážeme asteroidy dostať bližšie k Zemi?
Zdroj: NASA, PNGwing, KindPNG, Úprava: Vosveteit.sk

S príchodom programu Artemis sa čoraz častejšie začína rozprávať o ťažení zdrojov, ktoré by mohol ponúknuť nielen Mesiac, ale aj asteroidy v blízkosti Zeme. Zatiaľ však nikto nemá predstavu o tom, ako by takáto ťažba mohla prebiehať. Na jednu stranu potrebujeme všetok materiál na vybudovanie infraštruktúry dostať do vesmíru, čo nie je veľmi realistická predstava.

Ťažba asteroidov však nie je koncept, ktorý vznikol s pripravovaným vesmírnym programom, píše portál Universe Today. Hovorí sa o nej už celé desaťročia, no zatiaľ sa nepodarilo túto myšlienku pretaviť na skutočnosť udržateľným spôsobom. Hoci tí ambicióznejší uvažujú o využití obrovského množstva zdrojov ukrývajúcich sa v asteroidovom páse medzi Marsom a Jupiterom, tí čo sa držia bližšie pri zemi, uvažujú o takzvaných blízkych objektoch, teda asteroidoch, ktoré môžeme nájsť v „okolí“ našej planéty.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

To že sa nachádzajú v okolí ale neznamená, že sú blízko. Preto sa niektoré koncepty snažia nájsť spôsob, ako si vhodné asteroidy pritiahnuť bližšie. Japonská a Americká vesmírna agentúra úspešne pristála na asteroide a v oboch prípadoch sa im podarilo úspešne odobrať vzorky, hoci americká NASA mala so svojou misiou OSIRIS-REx namále. To sa však ukázalo až dva roky po pristátí.

Vedci už do veľkej miery chápu zloženiu asteroidov a ich obežným dráham. Ďalším krokom môže byť využitie vesmírnych sond na to, aby sme jeden z asteroidov zachytili a priniesli si ho až domov. Tento koncept rozvíja aj nová štúdia, ktorej autorkou je Livia Ionescu z University of Glasgow.

Vesmírna „hádzaná“

V rámci štúdie píše Ionescu o metóde, ktorá využíva dva moduly na to, aby presunuli asteroid k Zemi. Jej koncept pozostáva z modulu, ktorý by asteroid postrčil na správnu dráhu, zatiaľ čo druhý modul by čakal v blízkosti planéty a asteroid by chytil. Svoj koncept považujú oproti ostatným navrhovaným metódam (pozn. redakcie: Pracujúcim len s jednou sondou) za lepší.

„Silná stránka nášho konceptu je fakt, že použitím tejto metódy odpadá potreba cestovania tam-späť. Jeden modul by sa mohol nachádzať vo vesmíre a posúvať asteroidy smerom k Zemi, zatiaľ čo druhý by ich chytal. Po posunutí asteroidu by sa mohol modul rovno presunúť k ďalšiemu cieľu,“ píše sa v štúdii.

Zároveň dodávajú, že dve sondy by dokázali k Zemi za kratší čas doniesť väčší objem. Vedci prešli množstvami prípadov, pri ktorých starostlivo zvažovali Delta V. Ide o údaj, ktorý hovorí koľko akcelerácie je potrebné na pohnutie objektom, v tomto prípade modulom plus asteroidom. Ich metóda využíva viac Delta V ako koncept s jedným modulom, no zároveň dokáže priniesť k Zemi väčší objem hmoty.

Prvotné analýzy však pracovali s asteroidmi na „jednoduchých“ obežných dráhach, ktoré mali približne rovnakú hmotnosť. Ďalšia fáza analýzy pracovala s oveľa komplikovanejšími situáciami. Tu už nastali problémy, no použitie dvoch modulov môže mať svoje výhody, ak bude cieľom dostať asteroidy na heliocentrickú obežnú dráhu Zeme.

Vedci sa vo svojej práci nezamýšľali až tak nad ďalšími aspektmi misie, no priznávajú, že moduly budú musieť navrhnúť a neskôr aj vybudovať. Dodávajú však, že na zlepšenie misie môžu byť použité napríklad dva posúvacie moduly, ktoré by posielali asteroidy jednému záchytnému modulu. 

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre