Vulkanická zima alebo globálne otepľovanie: Čo sa deje po masívnej erupcii sopky?

Zem si už v minulosti prešla niekoľkými vulkanickými obdobiami, ktoré ovplyvnili globálnu klímu.

Sopečné erupcie môžu mať iný dopad na planétu, než sme si mysleli
Zdroj: Unsplash (Marc Szeglat, Alberto Restifo), Pixabay (AlexAntropov86), Úprava: Vosveteit.sk

Sopečné erupcie, hlavne tie veľké, môžu výrazne ovplyvniť klimatické podmienky, ktoré panujú na Zemi. Počas nich sa totiž do atmosféry uvoľňuje popol, prach a častice, ktoré môžu v najhoršom prípade zabrániť Slnečným lúčom dostať sa na povrch planéty a tým pádom vedú ku globálnemu otepľovaniu.

Podľa viacerých teórií vedcov, ktoré získavajú čoraz viac dôkazov a podpory, masívne vulkanické činnosti zodpovedajú za najväčšie vymierania života na planéte. Príklad dopadu erupcie, ktoré pre nás predstavuje potenciálne riziko, nemusíme hľadať ďaleko v minulosti.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Začiatkom tohto roka, presnejšie 15. januára, explodovala sopka Hunga Tonga-Hunga Ha’apai, čo experti považujú za najsilnejšiu sopečnú erupciu za posledných 30 rokov. Táto sopka sa síce nachádzala v čase erupcie pod vodou, no dokázala narušiť aj ionosféru Zeme, čo vedci z NASA’s JPL opísali ako najväčšie vytvorené nepokoje vo vesmíre, aké sme v súčasnej dobe zaznamenali.

Hoci sopka explodovala ešte v januári, ničivé dopady vedci objavujú dodnes. Ako už bolo načrtnuté v prvých odstavcoch, aj v prípade erupcie Tonga existuje podozrenie, že sa dočasne zmenia teploty na planéte. Typicky teploty po masívnych sopečných erupciách klesajú, no v prípade erupcie Tonga by sa mohla situácia obrátiť opačným smerom. Do ovzdušia sa totiž uvoľnilo obrovské množstvo vodnej pary, ktorá sa v atmosfére môže držať aj niekoľko rokov. Vodná para v atmosfére môže spôsobiť zvýšenie teplôt, no odborníci tvrdia, že to nezhorší priebeh globálneho otepľovania.

Globálne ochladzovanie

Masívna vulkanická činnosť sa však spája aj s globálnym ochladzovaním a takzvanou vulkanickou zimou, informuje centrum UCAR. Ochladzovanie planéty môže trvať v rozmedzí niekoľkých mesiacov, ale aj niekoľkých rokov, závisí to podľa typu erupcie. Počas evolúcie Zeme sa však objavili obdobia intenzívneho vulkanizmu, počas ktorých sa do atmosféry uvoľnilo podstatné množstvo skleníkových plynov. V tomto prípade nastalo globálne otepľovanie, ktoré prebiehalo až niekoľko miliónov rokov.

Sopky sa síce nachádzajú len na určitých miestach, no kvôli atmosférickej cirkulácií sa ich negatívny dopad môže prejaviť globálne.

Počas erupcie do atmosféry uniká sopečný popol alebo prach. Tieto čiastočky dokážu zatieniť Slnko a spôsobiť dočasné ochladzovanie. Väčšie častice však problém neprestavujú, pretože rýchlo padnú na povrch. Menšie častice v troposfére dokáže zmyť dážď, no tie, ktoré preniknú do stratosféry, sa držia oveľa dlhšie. Tam môžu ostať až niekoľko mesiacov, prípadne ešte dlhšie.

Okrem toho sa počas erupcie uvoľňuje aj oxid siričitý, ktorý dokáže ochladiť podnebie oveľa efektívnejšie, než sopečný popol. V stratosfére sa oxid siričitý mieša s vodou a vytvorí aerosóly kyseliny sírovej. Tá odráža solárne žiarenie a ochladzuje planétu. Tieto aerosóly môžu v stratosfére ostať až tri roky.

V určitých bodoch v histórii, Zem prešla intenzívnymi obdobiami vulkanizmu, ktoré do atmosféry vypustili obrovské množstvo skleníkových plynov. To môže spôsobiť globálne otepľovanie, ale množstvo plynov z jednej hoci veľkej erupcie, nie je dostatočne výrazné na to, aby ovplyvnilo globálne hodnoty dlhodobo.n Inými slovami, na to, aby došlo k dlhodobým a výrazným zmenám, ktoré majú potenciál ovplyvniť život na Zemi, tak je potrebné súhra viacerých väčších erupcií.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre