Vulkanická zima a potom drastické otepľovanie: Vedci získali nové dôkazy ohľadom najvážnejšieho vymierania života na Zemi
Masové vymierania života nie sú pre našu planétu novinku, no to, ktoré prebehlo na konci obdobia perm, bolo najzávažnejšie.
250-miliónov rokov dozadu sa podmienky na Zemi zmenili výrazným spôsobom, čo odštartovalo masové vymieranie života na planéte. Analýza minerálov z južnej časti Číny vedcom odhalila ďalší faktor, ktorý mohol výrazným spôsobom ovplyvniť priebeh katastrofy, informuje portál New York University.
V rámci novej štúdie vedci odhalili stopy vulkanickej zimy – deja počas ktorého teploty na planéte poklesli výrazným spôsobom. Zima nastala po sérií sopečných erupcií, ktoré vyniesli do atmosféry množstvo dymu, popola a iného materiálu. Ten „zakryl“ Slnko a odrážal väčšinu solárneho žiarenia do vesmíru.
Vymieranie nastalo ku koncu obdobia Perm a považuje sa za jedno z najvážnejších vymieraní, aké planéta zažila. Permské vymieranie totiž pripravilo o život približne 80 až 90% všetkých živočíšnych druhov na súši, ale aj v mori.
„Bližšia štúdia geologických záznamov nám ukazuje že permské vymieranie malo pravdepodobne niekoľko spúšťačov pre suchozemské a vodné živočíchy,“ vysvetľuje Michael Rampino z New York University a jeden z autorov štúdie.
Príčina vymierania nebola tak celkom jasná celé desaťročia. Vedci z celého sveta predpokladali, že za túto katastrofu môže s najväčšou pravdepodobnosťou záplava lávy na Sibíri. Tá vyvolala prudké globálne otepľovanie uvoľnením množstva oxidu uhličitého do atmosféry, s čím sa spája aj úbytok kyslíka v oceánoch, tým pádom sa vodný život prakticky udusil.
Nové stopy
V hre mohli byť ale aj ďalšie faktory. Vedci vo svojej novej práci analyzovali depozity mede a ortute. Vek depozitov súhlasil s dobou, kedy podľa vedcov masívne vymieranie života prebehlo. Zvláštnosťou týchto vzoriek sú emisie síry, ktoré pravdepodobne vznikli počas sopečných erupcií. Vedci sa domnievajú, že ak sa síra dostala do atmosféry vo forme aerosólov, mohol vzniknúť opačný jav ako bolo spomenuté vyššie, teda globálne ochladzovanie.
Neprehliadnite
„Aerosóly kyseliny sírovej vznikajúce počas sopečných erupcií, mohli viesť ku globálnemu ochladeniu až o niekoľko stupňov. Toto ochladzovanie mohlo nastať tesne pred rapídnym globálnym otepľovaním, čo určite prispelo k masívnemu vymieraniu života pred 250-miliónmi rokov,“ tvrdí Rampino.
Autori štúdie zároveň naznačujú, že vulkanické erupcie na Sibíri neboli jediným spúšťačom katastrofy. Ich práca v Číne naznačuje, že výrazná vulkanická činnosť prebiehala nielen na tomto území, ale pravdepodobne aj na iných miestach sveta.
Masové vymieranie života nie je pre našu planétu novinkou. Podľa doterajších vedeckých poznatkov naša Zem čelila dokopy až piatim masovým vymieraniam. Prvé veľké vymieranie nastalo pred približne 444-miliónmi rokov medzi obdobiami ordovik a silur. Posledná katastrofa tohto druhu nastala pred 66-miliónmi rokov, keď do Zeme narazil asteroid Chicxulub rýchlosťou viac ako 72-tisíc km/h. Počas tejto katastrofy sa skončila vláda dinosaurov.
Komentáre