Vojny vplývali na vývoj spoločností v oveľa väčšej miere, ako sme si mysleli, odhaľuje štúdia. Sú na niečo aj dobré?
Nová štúdia tvrdí, že vojna, presnejšie vojenské objavy, posúvajú spoločnosť vpred.
Vojna sa spája s ľudstvom už od nepamäti. Konflikt o územie, zdroje, či ideológie spôsobuje skazu a tragédiu všade kam vstúpi, no podľa novej štúdie publikovanej v Science Advances, môže byť vojna aj na niečo „dobrá“. Podľa vedcov je totiž väčším poháňačom sociálnej komplexnosti než poľnohospodárstvo, informuje IFL Science.
Približne pred 10-tisíc rokmi sa podmienky na planéte ukľudnili a naši predkovia sa mohli spoľahnúť na pravidelnú úrodu. V tomto momente pomaly opúšťali život nomádov a začali sa venovať poľnohospodárstvu. To viedlo k vytvoreniu komplexných spoločenstiev, kde sa začala uplatňovať deľba práce. Zároveň sa začal náš vývoj z lovcov-zberačov na farmárov a o niekoľko tisíc rokov aj na civilizáciu schopnú cestovať do vesmíru.
Hoci táto predstava znie príjemne, prechod na civilizovanejšie formy spoločnosti sprevádzala aj vojna, ktorá rovnako ako poľnohospodárstvo utvárala našu civilizáciu, aj keď tragickejším spôsobom. Vedci vo svojej novej práci charakterizovali 17 premenných, ktoré vplývajú na vývoj socio-politickej komplexnosti a pokúšali sa zistiť, ktorá má na vývoj civilizácie väčší dopad. Počas svojej štúdie intenzívne konzultovali s historikmi, archeológmi a inými expertmi na dávne civilizácie.
„Naša analýza objavila prekvapivo priamočiaru sieť v ktorej medzi hlavné dôvody pre evolúciu spoločnosti patrí poľnohospodárstvo a vojna,“ píšu autori štúdie.
Vedci vo svojej práci tvrdia, že vynález dvoch vojenských technológií, kavalérie a železných zbraní, zatieňuje všetky ostatné premenné, ktoré ovplyvnili vývoj spoločnosti.
Vojna ako spúšťač evolúcie spoločnosti
Ako príklad uvádzajú prvé makroštáty, v tomto prípade teritóriá s rozlohou viac ako 100-tisíc štvorcových kilometrov. Tieto štáty vznikli v Egypte a Mezopotámii po tom, ako sa ľudia naučili spracovať bronz. Keď bronzové zbrane spojili s jazdeckými jednotkami, začali vznikať obrovské impériá pokrývajúce rozlohu až 3 milióny štvorcových kilometrov. Tieto ríše sa objavili približne tri alebo štyri storočia po vzniku kavalérie.
Neprehliadnite
Autori sa vo svojej práci zameriavajú na špecifickú definíciu spoločenskej komplexnosti. Zároveň treba podotknúť, že ani podľa autorov nie je vojna tým, čo posúva spoločnosť na novú úroveň. Tvrdia, že vývoj vojenských technológií pomáha civilizáciám vo vývoji troch špecifických aspektov. Prvým je veľkosť teritória, druhou je komplexnosť hierarchie vedenia a treťou je vznik byrokracie a iných zákonodarných inštitúcií.
Po dobe železnej ostali ríše panovníkov relatívne stabilné po dobu dvoch tisíc rokov, uvádzajú autori. Až po objavení pušného prachu, ďalšieho vojenského míľniku, sa začali územia ešte viac rozširovať.
„Po objavení pušného prachu a spoľahlivých strelných zbraní sa prvé koloniálne ríše objavili rovnako za tri až štyri storočia,“ píšu autori.
Vo svojej práci naznačujú istú súvislosť s významným vojenským objavom, po ktorom nasleduje expanzia ľudskej civilizácie. Vedci ešte budú potrebovať ďalšie hlbšie štúdie než môžu s istotou povedať, aká je vojna dôležitá v kontexte vývoja ľudskej spoločnosti.
Komentáre