Voda sa musela na Zem dostať iným spôsobom, skonštatovali vedci: V rámci štúdie odhalili najsuchšie meteority v celej sústave
Dnes tvorí voda približe 71% zemského povrchu, no stále nemáme úplne jasno v tom, ako sa na planétu dostala.
Voda je nevyhnutnou látkou pre život, ako ho poznáme. Tvorí približne 71% zemského povrchu, no vedci stále nemajú úplne jasno v tom, odkiaľ sa voda vlastne nabrala. Podľa niektorých teórií ju ku nám dopravili meteority, podľa iných teórií voda existovala na Zemi už v časoch, kedy planéta vznikla.
Nová štúdia, ktorá bola publikovaná 15. marca, sa zaoberá práve touto otázkou. Jej autormi sú vedci z vedeckej inštitúcie WHOI, ktorí analyzovali roztavené asteroidy poletujúce našou sústavou od doby jej vzniku. Výskum ukázal, že tieto objekty majú mimoriadne malý obsah vody a prakticky ich možno považovať za najsuchšie mimozemské materiály, aké mali vedci možnosť študovať.
Na základe týchto výsledkov autori štúdie tvrdia, že tento typ asteroidov možno bezpečne vylúčiť ako hlavný zdroj vody pre našu planétu a iné kozmické telesá v sústave.
„V našej práci sme sa chceli lepšie pozrieť na to, ako Zem získala svoju vodu, čo stále nie je úplne jasné. Naša planéta je relatívne malá a blízko pri Slnku, čo nie sú práve ideálne podmienky pre vznik oceánov, ktoré pozorujeme na planéte dnes,“ vyjadrila sa Megan Newcombe, vedúca nového výskumu.
Ako Zem získala vodu?
Počas výskumu vedci analyzovali sedem roztavených meteoritov, ktoré sa inak označujú aj ako achondrity. Tie pristáli na našej planéte relatívne nedávno, no pred pár miliardami rokov sa oddelili od najmenej piatich planetesimálov, objektov z ktorých by neskôr vznikli planéty. Táto štúdia je prvou svojho druhu, ktorá analyzovala obsah vody v týchto typoch kozmických objektov. Okrem vody skúmali aj ich chemické zloženie. Pomocou elektrónovej mikroskopickej sondy hľadali hodnoty horčíka, železa, vápnika a kremíku. Následne pátrali aj po vode.
„Analýza mimoriadne suchých vzoriek so sebou prináša isté problémy. Akákoľvek pozemná voda dokáže rýchlo preniknúť do materiálu a poškodiť výsledky,“ vysvetlil Conel Alexander, spoluautor štúdie.
Vedci si s kontamináciou poradili tak, že vzorky umiestnili do vákuovej pece, aby odstránili akékoľvek stopy povrchovej vody. Niektoré vzorky museli byť vo vákuovej pumpe viac ako mesiac, aby sa odstránila všetka voda. Časť vzoriek vznikla vo vnútornej časti Slnečnej sústavy, ktorá zahŕňa planéty Merkúr, Venušu, našu Zem a Mars. Predpokladá sa, že v tomto regióne boli podmienky relatívne teplé a suché.
Neprehliadnite
Vzácnejšie vzorky pochádzali z vonkajšej časti sústavy, ktorá je prirodzene chladnejšia a nachádza sa tam viac vody. Autori štúdie predpokladali, že asteroidy z vonkajšej sústavy budú mať viac vody, no to nie je ten prípad. Voda tvorila len dve milióntiny ich hmotnosti. Najvlhkejšími meteoritmi sú takzvané uhlíkové chondrity a v týchto prípadoch môže voda tvoriť až 20% ich hmotnosti, čo je približne 100-tisíc násobok vody oproti skúmaným vzorkám.
Na základe tejto práce by v budúcnosti mohli vedci lepšie charakterizovať, ktoré exoplanéty môžu mať na svojom povrchu vodu a možno aj život.
Komentáre