SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Voda na Mesiaci môže pochádzať priamo z našej atmosféry: Ako sa tam dokáže dostať?

Nový výskum prináša teóriu, že voda v polárnych regiónoch Mesiaca môže pochádzať priamo zo Zeme.

Vo vyšších častiach zemskej atmosféry sa nachádzajú ióny vodíka a kyslíka, ktoré unikajú do vesmíru. Podľa novej štúdie výskumníkov z University of Alaska Fairbanks sa môžu tieto ióny dostať až na Mesiac, kde sa zlúčia a vytvoria zásoby vody, ktoré pozorovala aj americká NASA, píše Eurekalert.

Nová práca vedcov prispieva k rozrastajúcemu sa zoznamu výskumov pokúšajúcich sa o vysvetlenie objavu vody na severnom a južnom póle našej prirodzenej družice. Odhaliť záhady vody na Mesiaci je taktiež cieľom programu Artemis, za ktorým stojí americká vesmírna agentúra, NASA. Tá plánuje na južný pól Mesiaca vyslať astronautov.

„NASA sa pokúša vytvoriť na Mesiaci trvalú posádku astronautov. Voda, ktorá sa tam nachádza vznikla kedysi dávno na Zemi a zohrá kritickú úlohu pri udržiavaní astronautov nažive,“ vyjadril sa autor štúdie, profesor Gunther Kletetschka z University of Alaska Fairbanks.

Ako sa dostala voda na Mesiac?

Podľa výsledkov jeho štúdie by sa v polárnych regiónoch Mesiaca mohlo ukrývať viac ako 3-tisíc kubických kilometrov vody. Všetka vznikla z iónov, ktoré unikli zo zemskej atmosféry. Objem vody na Mesiaci sa podľa štúdie rovná objemu ôsmeho najväčšieho jazera na svete jazera Huron.

Vedci odhadli objem vody v polárnych regiónoch tak, že zobrali najnižšiu hodnotu iónov, ktoré môžu z atmosféry Zeme uniknúť a dostať sa až na Mesiac – 1%. Podľa iných výskumov sa voda na Mesiac dostala prostredníctvom kolízií s asteroidmi a kométami. Pred 3.5-miliardami rokov nastalo obdobie ťažkého bombardovania, kedy bolo možné naprieč celou Slnečnou sústavou zaznamenať zvýšený počet kolízií planét s inými kozmickými objektmi. Počas tohto obdobia sa aj k Mesiacu dostali rôzne asteroidy, či kométy.

Ďalšou populárnou teóriou je to, že vodu na Mesiac mohol priniesť solárny vietor. Aj v ňom sa nachádzajú ióny kyslíka a vodíka, ktoré sa mohli zlúčiť a na Mesiac sa dostať ako molekuly vody. Existuje niekoľko teórií o tom, ako sa voda na mesačné polárne regióny dostala. Profesor Kletetschka ale verí, že voda sa na Mesiac dostáva z najvrchnejších častí našej atmosféry. Ióny vodíka a kyslíka sa dostávajú na takzvaný chvost našej magnetosféry.

Mesiac prechádza cez chvost počas piatich dní jeho mesačného cyklu. Prechod Mesiaca cez chvost našej magnetosféry vedie k jej narušeniu. Niekedy sa môžu magnetické línie preťať a ióny uniknú do vesmíru. Inokedy sa zas môžu spojiť a uniknuté ióny sú pritiahnuté späť k Zemi. Počas toho ale môžu naraziť na Mesiac, ktorý nemá magnetosféru, ktorá by tieto ióny odpudila.

Na povrchu Mesiaca sa tieto ióny spoja a vytvoria ľad, ktorý možno pozorovať v trvalo zatienených kráteroch.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close