Vírusy spiace tisíce rokov v ľade sa naučili prispôsobiť sa extrémnym podmienkam, tvrdia vedci
Nová štúdia ukazuje, že vírusy, ktoré po celý čas driemu v ľade, sa naučili prispôsobiť sa extrémnym podmienkam.
V ľadovcoch po celom svete sa nachádzajú vírusy, ktoré sú v ňom zamrznuté veľmi dlhú dobu. Nová štúdia naznačuje, že tieto vírusy nám môžu poskytnúť cenné informácie o tom, ako sa menilo podnebie našej planéty.
Výskumníci odobrali vzorky z ľadovca Guliya, ktorý sa nachádza na Tibetskej náhornej plošine, približne 6 km nad morom. Autori výskumu poznamenávajú, že tento ľadovec je najbohatšou vzorkou prastarých vírusov, ktorú majú výskumníci dostupnú pre skúmanie veľkých zmien v prastarom podnebí Zeme. V rámci najnovšieho výskumu vedci získali ľadové jadro, v ktorom sa nachádzalo takmer 1 700 druhov vírusov. Tri štvrtiny z týchto vírusov sú úplne nové.
Autori štúdie ukľudňujú, že tieto vírusy nepredstavujú žiadne riziko pre ľudské zdravie. Predpokladajú, že tieto vírusy, ktoré dlho spia pod ľadom, infikovali iné dominantné druhy mikróbov, nie zvieratá alebo ľudí. V rámci štúdie ale zistili, že ich adaptácia významným spôsobom ovplyvnila hostiteľovu schopnosť prežiť v extrémnych podmienkach počas rôznych klimatických cyklov planéty.
“Ešte pred touto štúdiou sa len málo výskumníkov zaujímalo o to, ako sa vírusy viažu na veľké zmeny v podnebí našej planéty. Ľad z ľadovcov patrí k dôležitým vzorkám, lebo ho nemáme až tak veľa na to, aby sme sa mohli venovať podobným výskumom vo veľkom,” vysvetľuje vedúci štúdie, ZhiPing Zhong.
Ľadové vzorky sa míňajú
Zároveň vedci spomínajú aj globálne otepľovanie, ktoré prispieva k čoraz rýchlejšiemu roztápaniu ľadu. Výskumníci preto pretekajú s časom a pokúšajú sa získať vzorky ľadu ešte skôr, než sa všetky rozpustia. Zároveň sa vzorky ľadu stávajú čoraz vzácnejšie. V rámci tejto štúdie vedci skúmali vzorku, ktorá ukázala ako sa správali vírusy počas troch prechodov z nízkych teplôt na vyššie. Tieto obdobia sa udiali za posledných 41-tisíc rokov.
Výskumníci odhalili množstvo nových vírusov, no najviac vyčnievala vzorka, ktorá sa datuje približne 11 500 rokov do minulosti. Ide o obdobie, kedy zem prešla významnou klimatickou zmenou. Zem približne v tomto období prechádzala z posledného glaciálneho obdobia do teplého holocénu.
Neprehliadnite
“Náš výskum naznačuje, že mikroorganizmy reagovali na klimatické zmeny počas toho, ako sa teploty presúvali z nízkych do teplejších. Zatiaľ je priskoro vyvodzovať nejaké závery, no predpokladáme, že môže existovať prepojenie medzi vírusmi a klimatickými zmenami,” tvrdí Zhong.
Drvivá väčšina vírusov sa nachádza len v ľadovci Guliya. Približne jedna štvrtina vírusov existuje aj v iných miestach Zeme. Znamená to, že štvrtina týchto mikroorganizmov sa na ľadovec dostala z iných miest, napríklad stredného východu alebo arktickej oblasti. Autori štúdie chceli pochopiť, ako sa tieto vírusy vyvíjali počas intenzívnych klimatických období. To vedcom umožní predpovedať, ako sa moderné vírusy môžu správať pri prebiehajúcom globálnom otepľovaní.
Pomôžu odhaliť život mimo Zeme
Zároveň autori štúdie vysvetľujú, že ak vylepšíme naše schopnosti analýzy mikrobiálnych vzoriek na Zemi, potom môžeme použiť rovnaké metódy aj vo vesmíre. Autori štúdie už teraz pomáhajú výskumom, ktoré sa pokúšajú nájsť mikróby v ľadových póloch Marsu alebo pod ľadom iných planetárnych telies.
“Fascinuje ma a som optimistický v tom, čo vieme dosiahnuť spoločnými silami. Ak budeme pracovať spolu, tieto výskumné metódy majú obrovský potenciál pomôcť vyriešiť celý rad vedeckých problémov,” hovorí spoluautor štúdie, Lonnie Thompson.
Výskumy ľadovcov môžu významným spôsobom ťažiť z pokrokov v technológii a z lepších výskumných postupov. Tieto zlepšenia ale musíme implementovať skôr, než globálne otepľovanie poškodí všetky existujúce vzorky. Zároveň vedci vysvetľujú, že získané ľadové vzorky musíme chrániť, ak chceme aj v budúcnosti skúmať naozaj bohatú históriu našej planéty.
Ako už bolo spomenuté, všetky získané poznatky vieme následne využiť na výskum života za hranicami našej planéty.
Komentáre