Veda a výskumVesmír

Vidíte červené pásy na jupiterovom mesiaci Europa? Ide o novú formu ľadu, ktorú sme doteraz nepoznali!

Už dlhšie vedci predpokladali, že na povrchu mesiaca sa nachádza ľad, no jeho chemický podpis sa nezhodoval s ničím, čo sme poznali.

Jupiterov mesiac Europa je jedným z niekoľkých ľadových svetov, ktorý by mohol pod svojou hrubou škrupinou ukrývať oceán s vhodnými podmienkami pre život. Europa však nie je fascinujúca len kvôli svojmu interiéru, ale aj povrchu, na ktorom možno nájsť pozoruhodné červenkasté pruhy, ako informuje portál Eurekalert.

V rámci novej štúdie vedci z University of Washington naznačujú, že by sa na povrchu podobných mesiacov mohla nachádzať nová forma ľadu zložená z vody a rozličných solí. Vedci dlho predpokladali podobné zloženie ľadu na povrchu mesiacov, no problémom bolo, že sa chemický podpis nezhodoval so žiadnou substanciou, akú môžeme nájsť na Zemi.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Počas nového výskumu sa vedcom podarilo objaviť typ pevného kryštálu, ktorý vzniká keď sa spojí voda s kuchynskou soľou pri vysokom tlaku a nízkych teplotách. Kombináciou týchto ingrediencií vznikla látka, ktorá by sa mohla nachádzať nielen na povrchu, ale aj na dne podobných svetov.

„Dnes je pomerne vzácne prísť na niečo úplne nové a prelomové. Soľ a voda sú najrozšírenejšími látkami na Zemi a tým pádom sú nám veľmi známe. Vieme však len to, ako sa správajú v našich podmienkach. To ako sa môžu správať za hranicami nášho sveta ostávalo dlhú dobu absolútnou záhadou,“ vyjadril sa vedúci štúdie, Baptiste Journaux.

Výsledkom štúdie teda je to, že dve veľmi rozšírené a známe látky môžu existovať aj ďaleko od nás, v diametrálne odlišných podmienkach. Vyplýva z toho aj to, že základná mineralogická veda, ktorá vznikla v 19. storočí, nie je ani zďaleka kompletná. Vedci budú musieť postupne zisťovať, ako sa správajú látky napríklad pri podmienkach, aké možno nájsť na mesiaci Europa.

Nový druh ľadu

Pri nízkych teplotách sa voda a soľ spoja do pevnej ľadovej mriežky, ktorú vedci označujú ako hydrát. Túto mriežku držia pokope vodíkové väzby. Vedci doteraz poznali len jediný hydrát chloridu sodného a išlo o jednoduchú štruktúru molekuly soli na každé dve molekuly vody.

V rámci výskumu však vedci objavili dva nové hydráty. Tie vznikli pri stredne vysokom tlaku a nízkych teplotách. Odlišujú sa od všetkého, čo vedci doteraz poznali a autori výskumu naznačujú, že štruktúra týchto hydrátov je to, na čo planetárny vedci už dlhú dobu čakali. Výskum však pomôže nielen planetárnym vedcom, ale aj fyzikom na Zemi. Tí používajú hydráty aj na uskladnenie energie. Počas experimentov vedci stlačili soľný roztok na 25-tisíc násobok štandardného atmosférického tlaku.

Vedci veria, že podobné podmienky možno nájsť aj na ľadových mesiacoch, medzi ktoré sa radí aj Europa. Predpokladá sa, že ľadová škrupina mesiaca môže mať hrúbku 5 až 10 km a pod ňou leží niekoľko stoviek kilometrov hlboký oceán. Na jeho dne rovnako ako na povrchu ľadovej škrupiny, môže exotický ľad vznikať.

K Jupiteru poputuje niekoľko misií, ktoré sa zamerajú práve na štúdiu ľadových mesiacov. Prvou je misia Jupiter Icy Moons Explorer, ktorá štartuje v apríli. Druhou Europa Clipper, ktorá odštartuje v októbri budúceho roku. V roku 2026 odštartuje aj misia Dragonfly, ktorá ale poputuje k Saturnu, presnejšie k mesiacu Titan. Vo všetkých prípadoch budú misie hľadať stopy života.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close