Vesmírna sonda zachytila unikátny úkaz. „Oko Marsu“ vo vás vyvolá zimomriavky: Vidíte ho tam aj vy?
Sonde Mars Express sa podarilo zachytiť momentku, ktorá poteší nielen laikov, ale aj vedcov skúmajúcich geologickú históriu planéty.
Povrch Marsu je plný zaujímavostí, čo dokazujú zábery z roverov Perseverance a Curiosity. Nedávno publikované zábery však ukazujú, že aj z obežnej dráhy možno pozorovať úkazy, ktoré inšpirujú a možno aj trochu vydesia. Nedávno sa sonde Európskej vesmírnej agentúry, Mars Express, podarilo zachytiť „oko planéty“ ktoré sleduje nielen hviezdy okolo Marsu, ale možno pozoruje aj našu planétu.
Ide o nepomenovaný kráter, v ktorého strede možno nájsť región tmavej pôdy. Kráter má priemer 30 km a nachádza sa na južnej pologuli Marsu v oblasti Aonia Terra. Zvláštny kráter sa nachádza v časti planéty, ktorá bola v minulosti bombardovaná asteroidmi. Neďaleko sa nachádza kráter Lowell s priemerom 200 km.
Hoci sú nové zábery na „marťanské oko“ pozoruhodné, ich hlavný účel nie je prekvapiť, ale pomôcť vedcom študovať geológiu a históriu červenej planéty. Nepomenovaný kráter, rovnako ako kráter Lowell, vznikol podľa vedcov pred približne 4 miliardami rokov počas udalosti, ktorá si získala názov Neskoré veľké bombardovanie. Ide o z hľadiska astronómie relatívne krátke obdobie, počas ktorého viaceré objekty Slnečnej sústavy zaznamenávali časté dopady asteroidov.
Divoké obdobie v histórii Slnečnej sústavy
Bombardovaním si prešiel nielen Mars, ale aj náš Mesiac a rovnako aj planéta Zem. Podľa niektorých teórií sa práve počas tohto obdobia dostali na našu planétu spolu s vodou aj organické látky. Mars ale nie je tak geologicky aktívny ako Zem, preto stopy po dopade asteroidov ostávajú na povrchu planéty. Počas nárazov sa uvoľnil materiál zo spodnejších vrstiev planéty, ktorý môže vedcom prezradiť viac o kompozícii Marsu. Preto sú regióny ako Aonia Terra pre vedcov mimoriadne zaujímavé.
Fotografia marťanského oka je jedným z dôkazov toho, že geológia v tomto regióne je komplexná a členitá. Ďalšou zaujímavosťou je fakt, že okolo krátera možno pozorovať korytá, ktoré sú najväčšou pravdepodobnosťou vytvorené vodou, ktorá kedysi dávno tiekla po povrchu červenej planéty. V korytách sa nachádza tmavší materiál, ktorý sa v niektorých prípadoch javí byť zvýšený. Vedci sa domnievajú, že ide o materiál odolný voči prirodzenému zvetrávaniu. Ten mohol pretrvať, zatiaľ čo krehkejšie steny riečnych korýt podľahli živlom červenej planéty.
Neprehliadnite
Tmavý materiál možno pozorovať aj v centre kráteru, čo mu dáva vzhľad oka. V tomto prípade sa vedci domnievajú, že kráter slúži ako miesto, kde dochádza k usádzaniu materiálu. Vedci zatiaľ viac o tomto kráteri povedať nevedia, na to sa vyžadujú ďalšie vedecké nástroje, ktoré misia nemá k dispozícii. O fotografiu sa postarala High Resolution Stereo Camera. Tá zachytila nielen farbu kráteru, no zaznamenala aj výšku jednotlivých štruktúr, pozorovaných v a okolo krátera. Vedcom teda priniesla bohatú sadu dát o teréne červenej planéty.
Komentáre