Vesmírna radiácia je ako demoličné derby na nanoškále: Experiment preskúma schopnosť mikróbov prežiť tam, kde sa ešte žiaden život nedostal
S prvou misiou revolučného vesmírneho programu Artemis sa do vesmíru dostane aj jedinečný projekt.
Misia Artemis 1 oficiálne odštartuje nový vesmírny program americkej NASA, ktorý vráti ľudí na povrch Mesiaca. Hoci na tejto misii sa prví astronauti ešte nepovezú, na štart čaká mimoriadne dôležitý náklad a zároveň jeden z mimoriadne ambicióznych experimentov, informuje portál americkej vesmírnej agentúry.
Ide o experiment, ktorý je prvým svojho druhu. BioSentinel je satelit, nie väčší ako krabica od topánok, no v ňom bude prebiehať nový druh biologického výskumu, ktorý môže ľudstvu pomôcť pri pripravovaní dlhších misií vo vesmíre. V satelite sa budú nachádzať rôzne mikroorganizmy vo forme kvasiniek. Tie vedcom umožnia preskúmať a pochopiť zdravotné riziká dlhodobého vystavenia vesmírnej radiácii.
„Vesmírna radiácia je ako demoličné derby na nanoškále. Tvoria ju vysokoenergetické kozmické lúče a výboje solárnych častíc. Spolu môže tento typ žiarenia poškodiť nielen elektroniku, ale aj bunky v ľudskom tele,“ píše NAS.
Úlohou experimentu BioSentinel bude sledovanie životných funkcií kvasiniek. Na základe toho vedci zistia, ako sa týmto organizmom darí v podmienkach hlbokého vesmíru. Vedci si vybrali kvasinky preto, lebo fungujú na podobných princípoch ako tie ľudské vrátane toho ako dochádza k poškodeniu DNA a následne oprave. Zároveň budú vedci sledovať rast buniek a metabolizmus po dlhodobejšom vystavení vesmírnej radiácii.
Život v hlbokom vesmíre
BioSentinel je jedným z 10 sekundárnych misií, ktoré sa zvezú do vesmíru s misiou Artemis 1. Zo všetkých misií je BioSentinel jedinou, ktorá bude skúmať život vo vesmíre.
„Táto misia je prvou svojho druhu. Život sa dostane ďalej, než kedykoľvek predtým,“ tvrdí Matthew Napoli, manažér experimentu.
Program Artemis posúva hranice ľudstva o čosi ďalej, no zároveň je mimoriadne dôležitým prvým krokom pre budúce misie na Mars. Rekord za najdlhší pobyt v hlbokom vesmíre stále drží posádka Apolla 17, ktorá na Mesiaci strávila 12 dní. Vedci však počítajú s tým, že ak sa astronauti vydajú na Mars, tieto misie budú trvať celé roky. Astronauti strávia podstatne dlhší čas vystavení rizikám vesmíru a vedci musia vedieť ako tieto podmienky vplývajú na ľudské telo. Dlhší pobyt vo vesmíre sa už ukázal byť nie veľmi zdravým, no misia BioSentinel to preskúma z úplne nového uhla.
Neprehliadnite
Pôjde totiž o prvý experiment, ktorý dostane živé organizmy za sústavu Zem-Mesiac, teda na miesto, kde sa žiaden človek a ani mikroorganizmus ešte nedostal. Krátko po štarte misie Artemis 1 raketa vypustí satelit, ktorý v tú chvíľu začne svoju púť. Bude mu trvať pár dní kým sa dostane k Mesiacu, ktorého gravitáciu využije na to, aby sa dostala mimo náš gravitačný vplyv na obežnú dráhu okolo Slnka. Keď bude satelit na mieste, pravidelne bude spúšťať týždňové experimenty a posielať dáta na Zem.
Komentáre