Venuša nie je mŕtva planéta. Pod jej povrchom to buble ako v tlakovom hrnci. Budeme prepisovať učebnice
NASA objavila známky tektonickej aktivity na Venuši pomocou sondy z 90. rokov. Dôkazy naznačujú, že pod povrchom to stále vrie.
Sonda Magellan, ktorá kedysi obiehala Venušu, poslala na Zem radarové a gravitačné údaje. Tie teraz, po viac než 30 rokoch, odhalili niečo prekvapivé. Venuša síce nemá tektonické platne ako Zem, no môže byť stále geologicky aktívna. Na novinku upozorňuje portál nasa.gov.
Tajomné koróny: stopy podzemného varu
Na Venuši sa nachádzajú zvláštne oválne útvary zvané koróny. Vyzerajú ako obrovské jazvy na povrchu planéty. Vedci dlhodobo predpokladajú, že vznikli pôsobením horúceho materiálu, ktorý stúpa z vnútra planéty a tlačí na povrch. Nebolo však jasné, či ide o staré útvary, alebo o znaky prebiehajúcej aktivity.
Výskumníci z NASA analyzovali 75 korón pomocou údajov o gravitácii a topografii. Až pri 52 z nich objavili stopy aktívneho, menej hustého a horúceho materiálu pod povrchom. To naznačuje, že v týchto miestach stále prebiehajú procesy podobné tým, ktoré na Zemi spôsobujú sopky a zemetrasenia.
Tektonika bez platní
Na Zemi sa kontinenty pohybujú vďaka platňovej tektonike. Obrovské kusy zemskej kôry narážajú do seba alebo sa podsúvajú jeden pod druhý. Tieto pohyby spôsobujú zemetrasenia, vznik pohorí a vulkanickú činnosť.
Venuša však žiadne platne nemá. Napriek tomu sa tu podľa výskumníkov objavujú procesy, ktoré sa dajú označiť za alternatívnu tektoniku. Vedci identifikovali tri hlavné mechanizmy pohybu pod povrchom.
Neprehliadni
V niektorých oblastiach sa povrchový materiál pri okrajoch korón podsúva späť do vnútra planéty. Tento jav pripomína subdukciu, ale funguje odlišne než na Zemi. Inde sa zasa objavuje takzvané litosférické kvapkanie. V tomto prípade sa hustejšie a chladnejšie časti litosféry prepadávajú do horúceho plášťa. Na iných miestach stúpa horúci materiál z hlbín nahor a tlačí na litosféru. Tento tlak môže povrch praskať a dokonca viesť k vzniku nových sopiek.
Tieto procesy pravdepodobne prebiehali aj na Zemi pred miliardami rokov. Vtedy ešte neexistovala súčasná forma platňovej tektoniky.
Staré dáta, nové objavy
Zaujímavé je, že všetky tieto poznatky pochádzajú z dát zo sondy Magellan. Tá zmapovala povrch Venuše pomocou radaru už v 90. rokoch. Hoci vtedajšie rozlíšenie nebolo vysoké, vedci tieto údaje spojili s gravitačnými meraniami. Vďaka tomu dokázali vytvoriť 3D modely pohybov pod povrchom planéty.
Tieto modely ukázali, že mnohé koróny sú nielen pozostatkami dávnej aktivity. Niektoré z nich sú pravdepodobne stále aktívne.
VERITAS: budúcnosť výskumu Venuše
To najzaujímavejšie však ešte len príde. NASA pripravuje misiu VERITAS, ktorá by mala odštartovať najskôr v roku 2031. Táto sonda prinesie detailnejšie údaje, radar s vysokým rozlíšením, gravitačné merania a infračervené spektrálne snímky. Tie pomôžu určiť aj chemické zloženie povrchu.
Ak VERITAS potvrdí súčasnú geologickú aktivitu, náš pohľad na vývoj kamenných planét sa môže zásadne zmeniť. Získame nové poznatky nielen o Venuši, ale aj o vlastnej planéte. Venuša tak možno nie je len nehostinný, prepálený svet. Pod jej povrchom to môže stále vrieť. A budúce misie nám môžu pomôcť odhaliť jej tajomstvá viac než kedykoľvek predtým.
Komentáre