Venuša, náš planetárny sused, je viac živá, než sme si mysleli. Astronómovia hlásia ďalší veľký objav!
NASA odhalila dve nové miesta, kde začiatkom 90. rokov prebiehala sopečná aktivita.
Výskumníci z americkej NASA odhalili v dátach misie Magellan stopy dvoch sopečných erupcií, ktoré sa odohrali začiatkom 90. rokov. Nové zistenia sa pridávajú k objavu odlišnej aktívnej sopky, ku ktorému vedci dospeli minulý rok, v roku 2023.
NASA tvrdí, že vedci už po druhýkrát objavili dôkazy ohľadom nedávnej sopečnej aktivity na Venuši. Keď analyzovali dáta misie Magellan, postrehli nové zmeny na povrchu planéty, ktoré pravdepodobne vznikli cez lávové prúdy explodujúcich sopiek. Misia Magellan medzi rokmi 1990 a 1992 zmapovala 98% povrchu Venuše.
“Použitím týchto máp ako pomôcok zisťujeme, že dvojička Zeme môže byť oveľa viac sopečne aktívna, než sme v minulosti predpokladali. Analyzovaním lávových prúdov na dvoch odlišných miestach sme zistili, že sopečnú aktivitu Venuše môžeme porovnať so Zemou,” vysvetľuje Davide Sulcanese, vedúci štúdie.
Už sme na začiatku naznačili, že stopy sopečnej aktivity sa misii podarilo odhaliť aj minulý rok. V tomto prípade vedci hovoria o historickom objave. Misii Magellan sa podarilo odhaliť zmeny okolo otvoru, ktorý sa spája so sopkou Maat Mons v blízkosti rovníka planéty. Tieto radarové snímky predstavovali prvý priamy dôkaz o nedávnej sopečnej erupcii na planéte.
Nová štúdia porovnávala radarové snímky misie Magellan, ktoré vznikli postupom niekoľkých rokov. Tu výskumníci pozorovali ďalšie zmeny, ktoré vznikli prúdením roztavenej horniny spod povrchu Venuše. Vedci skúmajú aktívne sopky, aby lepšie pochopili, ako procesy prebiehajúce v interiéri planéty tvarujú planetárnu kôru a ovplyvňujú evolúciu a obývateľnosť planéty. Objavenie nedávnej sopečnej aktivity vedcom prezrádza, čo sa dialo v histórii planéty a prečo Venuša vyzerá tak odlišne od Zeme, aj napriek tomu, že ju vedci prezývajú “dvojička Zeme”.
Stopy nedávnej sopečnej aktivity
Dve nové sopečné aktivity sa točia okolo sopky Sif Mons v oblasti Eistla Regio a západnej časti regiónu Niobe Planitia. Tento región ukrýva viacero sopečných štruktúr. Vedci porovnali radarové dáta z rokov 1990 a 1992. Ukázalo sa, že počas neskoršieho preletu sondy nad oblasťami radarový signál pozdĺž určitých oblastí zosilnel. To naznačuje formáciu nových hornín. Výskumníci tvrdia, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zatuhnutie lávy. Táto láva vznikla počas sopečnej aktivity, ktorá sa odohrala počas tohto dvojročného obdobia.
Neprehliadni
Erupcia sopky Sif Mons vyprodukovala približne 30 štvorcových kilometrov horniny, čo by zaplnilo približne 36-tisíc olympijských bazénov. Erupcia v regióne Niobe Planitia vyprodukovala 45 štvorcových kilometrov horniny a zaplnila by približne 54-tisíc olympijských bazénov. Pre porovnanie, erupcia sopky Manua Loa v roku 2022 vyprodukovala dostatok materiálu na zaplnenie 100-tisíc olympijských bazénov.
K Venuši mieri niekoľko nových vedeckých misií, medzi nimi aj misia VERITAS. Vedci z NASA tvrdia, že tieto regióny by sa mali v rámci misie preskúmať lepšie.
Komentáre