BezpečnosťSpravodajstvo

Veľká analýza odhaľuje, akým kybernetickým hrozbám čelia Slováci najčastejšie. Toto sú hrozby, akým čelíme!

Veľká analýza spoločnosti Check point odhaľuje, akým kybernetickým hrozbám čelia Slováci a naše organizácie najčastejšie. V niektorých parametroch predbiehame globálny priemer.

Keď sa píše o kybernetických útokoch, tak väčšinou upozorňujeme na útoky, ktoré sa odohrali za hranicami našej krajiny. A preto by sa mohlo zdať, že Slováci sú v bezpečí. Odhliadnuc od „bežných“ podvodov, ako sú falošné hovory alebo SMS správy, tak Slovensko je častým cieľom aj ďalších typov sofistikovaných útokov, ukazujú dáta spoločnosti Check Point.

Bezpečnostní analytici zo spoločnosti Check Point s nami zdieľali dáta týkajúce sa kybernetických útokov, ktorých cieľom sme boli my, Slováci. Z nich plynie, že už dávno neplatí, že sme pre hackerov nezaujímaví. Dáta nižšie pochádzajú z obdobia október 2022 až apríl 2023 a hovoria o hrozbách, ktorým čelili miestne organizácie. Údaj „impacted organizations“ hovorí o počte sledovaných organizácií, ktoré boli útokmi reálne ovplyvnené. Zároveň treba povedať, že spoločnosť vychádza zo všeobecných údajov, ktoré sú reportované zo správ a hlásení naprieč rôznymi produktmi a z ďalších externých zdrojov partnerov.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Každý týždeň každá organizácia čelí v priemere viac ako tisícke útokov

Dáta bezpečnostných analytikov odhaľujú, že slovenské organizácie čelia týždenne v priemere 1045 útokov. Najčastejším typom útoku je downloader Guloarder. Pre tých, ktorí nevedia, tak ide o softvér, ktorý je schopný bez vedomia používateľa nahrať do zariadenia ďalší škodlivý vírus. Potom nasledujú botnet (Glupteba), cryptominer (XMRig) a infostealer (Qbot).

„V období október 2022- apríl 2023 zasiahlo jednu organizáciu na Slovensku priemerne 1045 útokov týždenne“, hovoria experti na bezpečnosť.

Nižšie na prvej snímke môžete pozrieť priemerný počet útokov, ktorým čelili Slováci v porovnaní s globálnym priemerom. Na druhej snímke sú zase najčastejšie typy útokov, akým sme čelili za sledované obdobie.

No zdá sa, že internetoví kriminálnici sa čoraz viac zaujímajú o citlivé dáta v našich zariadeniach. Ako môžete vidieť nižšie, tak hackeri čoraz viac sa snažia vyťažiť z našich počítačov a smartfónov citlivé údaje.

Analyza kybernetickych utokov Slovensko_3_kradnutie citlivy informacii
Zdroj: Check point

No typ infostealer útoku nie je jediný, ktorý medzi útočníkmi naberá na obľube. Ako môžete vidieť na ďalšej snímke, tak na Slovensku sa v porovnaní s globálnym trendom darí aj útokom, ktorých cieľom sú bankové účty. V tomto smere prekonávame svetový priemer, kde tento typ útoku stagnuje alebo mierne rastie. No v našich končinách je priemer nielen vyšší, no v sledovanom období bolo aj viac „výstrelov“.

Analyza kybernetickych utokov Slovensko_3_utoky na bakove institucie
Zdroj: Check point

Rovnako sa darí aj typu útoku Ransomvér, ktorého cieľom je zablokovať používateľovi prístup k určitej časti zariadenia, prípadne k dátam, a následne útočník žiada výkupné s prísľubom, že ak obeť zaplatí, tak mu budú dáta vrátené.

Analyza kybernetickych utokov Slovensko_3_utoky ransomver
Zdroj: Check point

„Ransomvérové operácie predstavujú pre kyberzločincov značné výzvy, preto sa mnohé skupiny rozhodli zamerať na vydieranie dátami namiesto šifrovania. Keďže za citlivé údaje sú považované podnikové, finančné aj vlastnícke údaje, hrozba ich zverejnenia a obchodovania s nimi je čoraz silnejšia. Týka sa to aj zdravotných, finančných alebo akékoľvek iných osobne identifikovateľných informácií.“ Vysvetľujú analytici.

Ako ďalej ale poznamenávajú, tak jedným z ďalších trendov sú takzvané útoky typu „wiper. Ide o typ softvéru, ktorý má podobný cieľ ako ransomvér, no jeho hlavou úlohou je znemožniť prístup k dátam úplne alebo ich odstrániť zo serverov obete.

„V roku 2022 nastal výrazný posun v rozsahu nasadenia deštruktívneho malvéru. Kyberšpionážnu činnosť doplnili deštruktívne kybernetické operácie podporované štátnymi alebo národnými entitami, ktorých cieľom je napáchať čo najväčšie škody.“, vysvetľujú experti z Check Point.

Čo sa týka útokov, pri ktorých sa snažia útočníci využiť výpočtovú silu našich zariadení, tak sme mierne nad svetovým priemerom. Môžeme sa len domnievať prečo, no predpokladáme, že to má súvislosť s počítačovými zručnosťami používateľov ako celku, kde mierne zaostávame za svetom. Pre tento typ útoku je typické, že beží na pozadí zariadenia, pomocou ktorého ťaží napríklad digitálnu menu.

Analyza kybernetickych utokov Slovensko_tazba kryptomien na pozadi
Zdroj: Check point

Článok pokračuje na ďalšej strane

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
1 2Nasledujúca strana
Zobraziť komentáre
Close
Close