Vedci vyvŕtali dieru hlbokú 1 268 metrov pod Atlantickým oceánom. Veria, že máme na dlani „knihu“, ktorá nám odhalí viac o evolúcii našej planéty
Výskumníci získali prvé vzorky zemského plášťa. Tie môžu prezradiť evolučnú históriu Zeme a s najväčšou pravdepodobnosťou aj života.
Výskumníci z Woods Hole Oceanographic Institution objavili prvú dlhú sekciu hornín, ktoré vznikli v zemskom plášti. Ide o vrstvu našej planéty, ktorá sa nachádza pod zemskou kôrou a ide o najväčšou zemskú vrstvu.
Nové vzorky výskumníkom pomáhajú pochopiť, akú úlohu hral zemský plášť pri vzniku života na planéte. Zároveň lepšie rozumejú, ako vzniká sopečná aktivita, keď sa materiál v plášti roztaví a ako tieto procesy poháňajú globálne cykly uhlíka, vodíka a ďalších dôležitých prvkov.
Objavené vzorky zo zemského plášťa majú dokopy dĺžku cez jeden kilometer a vedci ich objavili v takzvanom tektonickom okne. Ide o sekciu morského dňa, kde sú horniny zo zemského plášťa odhalené. Vzorky zozbierala vŕtacia loď JOIDES Resolution na jar minulého roku.
Vzorky zemského plášťa nám pomôžu pochopiť vznik života
Autori novej štúdie vysvetľujú, že vzorky zemského plášťa sa výskumníci pokúšajú zozbierať už od začiatku 60. rokov minulého storočia. Aj práve preto je minuloročný úspech extrémne dôležitým míľnikom. Hoci vzorky odobrali výskumníci ešte minulý rok, donedávna sa venovali ich triedeniu a analyzovaniu ich kompozície. Teraz publikujú výskum, v ktorom zhrnuli ich zistenia.
“Keď sa nám podarilo minulý rok zozbierať tieto dôležité horniny, považovali sme to za naozaj veľký úspech, no čo je viac, jadrá hornín zo zemského plášťa nám dokážu prezradiť viac o evolúcii našej planéty,” vyjadril sa vedúci novej štúdie, Johan Lissenberg.
Práca výskumníkov začala charakterizovaním zloženia zemského plášťa tým, že vedci zdokumentovali mineralógiu získaných vzoriek a ich chemické zloženie. Výsledky ich prekvapili, líšia sa totiž od výsledkov, ktoré vedci očakávali. Vzorky obsahujú menej pyroxénu, no obsahujú veľmi veľkú koncentráciu horčíka. Oboje zistenia spolu nasvedčujú tomu, že v zemskom plášti mohlo prebiehať oveľa viac topenia, než výskumníci očakávali.
Neprehliadni
Topenie zemského plášťa nastalo, keď sa táto vrstva vynorila z hlbších častí zeme a vystúpila smerom k povrchu. Popri tom vedci nachádzali aj kanály, cez ktoré sa tavenina presúvala naprieč zemským plášťom. S pomocou týchto štruktúr dokázali vedci sledovať osud magmy od momentu jej vzniku až po moment, keď sa presunula hore, smerom k zemskému povrchu.
“Toto zistenie patrí k mimoriadne dôležitým. Ukazuje nám, ako sa zemský plášť taví a následne kŕmi sopky, hlavne tie, ktoré sa nachádzajú na dne oceánov. Oceánske sopky totiž predstavujú väčšinu sopečnej činnosti na Zemi. To, že máme prístup ku vzorkám zemského plášťa nám dovoľuje nájsť spojenie medzi sopkami a skutočným zdrojom ich magmy,” tvrdí Lissenberg.
Výskumníci v rámci štúdie zistili aj to, ako olivín reaguje s morskou vodou. Olivín je minerál, ktorý sa v hojnom množstve nachádza v zemskom plášti. Keď olivín reaguje s morskou vodou, môžu vzniknúť viaceré chemické reakcie, ktoré produkujú vodík a iné molekuly, ktoré môžu podporovať vznik života.
Veľa práce majú ešte výskumníci pred sebou
Autori výskumu veria, že toto bol jeden zo základných procesov, ktorý viedol k životu na Zemi. Vysvetľujú, že horniny, ktoré existovali v dobe, keď bola Zem ešte mladá, sa do veľkej miery podobajú na vzorky, ktoré vedci získali počas minuloročnej expedície. Nepodobajú sa až tak na bežnejšie horniny, z ktorých sa skladajú naše kontinenty dnes.
Analýza týchto vzoriek preto môže vedcom poskytnúť kritický pohľad na chemické a fyzikálne prostredia, ktoré by existovali krátko po vzniku planéty Zem. Ide o prostredia, ktoré by poskytovali konzistentný zdroj paliva a vhodných podmienok pre vznik najskorších foriem života. Tieto podmienky sa zároveň dokázali udržať dostatočne dlho na to, aby sa život vyvíjal.
Výskumníci pokračujú vo svojej práci a v nasledujúcej dobe sa pokúsia vyriešiť niekoľko problémov, ktoré sa v rámci tohto výskumu ešte nepodarilo zodpovedať.
Komentáre